Keď stratiť psa bolí rovnako ako stratiť človeka
Lifestyle
Pred tromi rokmi som stratila svojho spolubývajúceho. Celý čas sme to boli len ja a on. Bol jediný v mojom živote, ktorý bol vždy rád, že ma vidí. Vždy mi dával bezpodmienečnú lásku, vždy som mu chýbala, keď som odišla a radoval sa, keď som sa vrátila.
Nezáležalo na tom, že je malý a chlpatý, alebo že ma namiesto slov pozdravil štekotom. Myslel si, že so mnou hovorí a istou cestou to tak bolo. Bol mojím kamošom tak dlho, že som mu rozumela prostredníctvom jeho špecifických zvukov, ako keby sme mali svoj vlastný jazyk. Z môjho sveta si toto stvorenie vzalo veľa priestoru a ja som si ani neuvedomila, akou integrálnou časťou môjho života bol, až kým ma neopustil.
Poskytol mi maznanie, emocionálnu podporu a neochvejnú náklonnosť. Nikdy mu nezáležalo na tom, ako vyzerám. Chcel byť jednoducho pri mne, nehľadiac na okolnosti. Niet divu, že pre mňa znamenal viac ako akýkoľvek priateľ, akého som kedy mala. Zvieratá sú vo vzťahoch oveľa lepšie ako ľudia.















