V to ráno jej zaraz prišlo všetko úplne iné. Vstala, natiahla si všetky končatiny, poriadne vystrela chrbát a vyzrela von oknom. Cítila to. Dnes sa stane niečo výnimočné. Nechcela zažiť bežnú rannú rutinu. Preto miesto ovsenej kaše, pripravila banánové lievančeky. Presne také aké mávajú na raňajky správne fitnesky. Ona sa za takú nepovažovala i keď veľmi túžila po nádhernej štíhlej postave, krásne vypracovaných rukách a ladných krivkách. Prišla si obyčajná. Tuctová. Povzdychla si. Dnes chce zažiť deň, aký ešte nezažila. Miesto toho aby sa šla prichystať na dobrodružstvo, začala predvádzať baletné tance. Chichi, celá ona. Do rytmu jej hrala príjemná akustická hudba.
Gitara a klavír sa ozývali na celý dom. V celom tom rozpoložení a kráse si predstavovala ako je niekde uprostred uponáhľaného mesta. Nechápala kam sa ľudia tak náhlia. Zrazu sa zobudila. Už dávno sama sebe zakázala utekať v myšlienkach. Ale keď… bolo to všetko tak neskutočne krásne! Vôbec sa jej nechcelo ísť von. Opojená hudbou, jemne zasnívaná, s dobrodružstvom v nohách a vášňou v tele.
Všetci v jej okolí túžili po láske. Každý sa chcel s niekým čo najskôr dať dokopy, zamilovať sa a počúvať o tom aký sú neskutočne sladký a neviem čo. Ona však vedela, že takto to nefunguje. Lásku našla už dávno. V sebe samej, vo svete, maličkostiach. Pretože presne o to ide. A možno mala okolo seba veľa princov a možnože aj niektorého z nich mala rada. No všetkému dávala čas. Bola totiž odhodlaná kráčať po ceste sebapoznania. Nie, nerozumejte zle. Nebránila sa skutočne ničomu. Len už dávno pochopila, že sa musí zamerať hlavne na seba a nie na to s kým a koho bude ľúbiť.
