
Kráčala po ceste. Na nebi svietili hviezdy a pod nohami cítila tvrdý betón. Premýšľala. Nie nad svetom, tak ako vždy zvykla. Tentokrát to boli udalosti posledných 48 hodín. Toľko sa toho stalo a zároveň bolo všetko po starom. Vo vrecku nahmatala krabičku cigariet. Nepovažovala sa za fajčiara no občas jej ten nikotín v tele skrátka robil dobre. Krabička jej vydržala niekedy aj pol roka. Váhala. Zapáliť si alebo nie? Keby bola situácia iná, už dávno by mala polovičku cigarety stiahnutú. Ale teraz…
On nemohol cigarety ani cítiť. Vždy sa spoločne vyhýbali zafajčeným priestorom. Občas síce zašli na čaj do ich obľúbeného rockového podniku v meste, tam bolo cítiť cigarety vždy, no to bola výnimka. Pre jej krásne oči by urobil čokoľvek. Veľmi ju miloval. Vtedy…
Zasmiala sa. Vlastne, bol to skôr zúfalý úškrn nad celou situáciou. Ešte včera cítila na perách jeho bozky, telom jej behali zimomriavky a roztápala sa pri každučkom pohybe, ktorý v tak dokonalom rytme, vykonávali ich telá. Mala pocit, že tou cigaretou to dá zo seba preč a to nechcela urobiť. Zároveň však cítila, že ak to neurobí, bude ju to v myšlienkach naháňať ešte veľmi dlho. Chytila krabičku. Rýchlim pohybom si vložila cigaretu do úst a zapálila. Vdýchla. Odložila zapaľovač. Vydýchla. Ťahala dym až do pľúc a rýchlymi výdychmi sa ho snažila zbaviť. A tak dookola.
Ich príbeh sa začal pred necelými tromi rokmi. Bola to láska tak silná, že nech by sa stalo čokoľvek, to neskutočné puto tam zostalo. Bola vtedy ešte veľmi mladá. Neverila na lásku no on jej ukázal, že skutočne existuje. Cítili sa ako v rozprávke. Nikdy na seba nekričali, všetky nezhody si dokázali vydiskutovať hneď a bez akýchkoľvek hádok. Ona bola tak detská a nevinná no zároveň vedela byť aj veľmi vášnivá a ženská. On bol muž s dušou chlapca. Spolu sa smiali, plakali, bláznili, tancovali… A aj keď sa zdalo, že ich vzťah bol možno rovnaký ako všetky ostatné, nebolo to tak. Bol výnimočný. Po všetkých stránkach.














