Iba buďme

Sme deti 21. storočia. Žijeme na Slovensku, ktoré sídli v strede Európy. V porovnaní s inými štátmi je naša kultúra známa rodovou rovnosťou, máme vyspelé školstvo, zdravotníctvo, istoty a kultúrne bohatstvo. Nie sme ohrození prírodnými živlami ani nás nesužujú iné katastrofy. Máme milión možností ako rásť, vzdelávať sa, spoznávať, napredovať. Pokročilé technológie nám umožňujú prekračovať hranice poznania a vedecké poznatky nás obohacujú neustále o nové informácie.

Na počiatok sa to všetko môže zdať ako množstvo výhod a prínosov. Vzniká tu však veľa priestoru na predstavy či očakávania. Formuje to v nás akési ideály, ilúzie o našom živote alebo o živote iných ľudí. Volám to sebaklam. Z každej strany na nás číha ego. Toto nesmieš. Toto by si nemal. Mal by si mať také auto. Taký dom. Toľko detí, takú svadbu. Dokonca je aj spoločensky nastavené kedy. Pri každom rozhodnutí sa naskytajú začínajúce slovami čo ak, čo keď, čo kto povie prípadne čo si pomyslí. Všetky výhody sa premenia v strach a obavy. Výchova v rodine? Školstvo? Nastavenie spoločnosti? Čo za to môže? Koho viniť. Nemožno viniť nikoho. Či rodina či škola či čokoľvek iné to robili v našom najlepšom záujme, nehnevajme sa na nich.

zdroj: unsplash.com

Myslíme si, že vieme ako vyzerá šťastie. Čo všetko máme mať, dosiahnuť aby sme sa mohli k tomu šťastiu dostať. Čo všetko k tomu potrebujeme. Akí máme byť, ako sa máme správať. Niečo vám poviem. Všetko čo si myslíme nie je pravda. Všetko čo si myslíme je len výplodom zastaralých chodov našej mysle, formované dávkou stereotypov. Myseľ nepríjma nič nové. Hodnotí len podľa toho čo pozná. Slobodný človek nie je kalkulátor ani politik. Nevytvára štatistiky. Raz som počula, že všetko potrebné na život a na prežitie sa naučíme už v materskej škole. V tom je to tajomstvo. My sme sa narodili kompletní, s plnou výbavou. Všetko vieme, len to zabudneme. Tá detská čistota je pravdou. Pokorne nazrite do svojho vnútra. Pozrite sa na svoje túžby a očakávania. Opýtajte sa samých seba kto vlastne chce.

Keď všetko pustíte a necháte ísť zistíte, že jediné čo stačí, čo potrebujeme je bytie samotné. Sám život. Prijímať absolútne všetko čo vám život prináša s bezpodmienečnou láskou. S vedomím, že všetci sa nachádzame práve tam, kde sa nachádzať máme. Kde potrebujeme byť, kde si potrebujeme prežiť to čo si práve prežívame. Že situácia, ktorá sa nám deje je jediná, ktorá sa nám diať môže. Netrvá to pár dní. No prajem každému nekonečný pocit slobody. Nie je dôležité čo si kto o vás myslí. Nie je dôležité aké máte vzdelanie, prácu, bývanie. Dôležitý je iba tento moment. Bez ilúzií, bez sebaklamov, bez strachu či obáv. Zrazu sa vaše bytie stane vedomím bytím. Automaticky preberáte zodpovednosť za svoj život. Všetko je na mieste. Všetko je v poriadku. Synchrónne usporiadané, dokonalé. Keď si vedome vytvoríte vašu realitu, pochopíte, že bez ohľadu na charakter situácii, ktoré sa vám dejú a bez ohľadu na typ posolstva, ktoré sa vám vďačne všetko okolo vás odovzdáva si uvedomíte aké bezchybné to je. Boli chvíle kedy sa mi zdalo všetko zložité. 

zdroj: unsplash.com

Vďaka svojej zvedavosti som hľadala v rôznych zdrojoch a spôsoboch všemožné odpovede na svoje zvedavé otázky. Všetko som robila podmienečne aby…Až som sa dopracovala do bodu kedy som zistila, že opak je pravdou. Všetko je až príliš jednoduché. Stačí iba byť. Nie nečinne, bez očakávaní, bez predstáv aj stereotypov. Bez sebaklamov. Iba som. V tom najväčšom prehĺbení kedy som mala pocit najväčšej stagnácie som zistila, že som to pochopila. Odovzdávam to ďalej. Niekto to pochopí. Niekto nie. V oboch prípadoch aj na oboch stranách je to v poriadku. Sme tam kde máme byť, môžeme si vydýchnuť a prežívame to čo si máme prežívať.