Fotil Jennifer Lopez či Nicole Sherzinger: Teraz priniesol dych berúce zábery z Afriky

Od svetových pódií až po divokú africkú prírodu! Slovenský fotograf Jozef Buhaj má za sebou zážitky, o ktorých mnohí fotografi iba snívajú. Oficiálne fotografoval Jennifer Lopez či Ciaru, jeho objektívu neunikli ani Beyoncé, Bruno Mars, Harry Styles či Nicole Scherzinger.

Práve bývalá líderka Pussycat Dolls dokonca zdieľala jeho fotografie z pražského koncertu na svojom Instagrame, čím slovenskému fotografovi dopriala pozornosť aj za hranicami Slovenska.

Jennifer Lopez, Ciara, Beyoncé, Enrique Iglesias, Bruno Mars či Harry Styles. To sú len niektoré zo svetových mien, ktoré sa objavili v portfóliu slovenského fotografa Jozefa Buhaja. Niektoré fotil v rámci oficiálnej spolupráce, ďalšie zachytil počas ich koncertov.

Jeho doménou je najmä hudobná a koncertná fotografia, pri ktorej často rozhodujú sekundy. Na pódiu môže byť jeden moment neopakovateľný. Svetlo sa zmení, interpret sa otočí a záber, na ktorý fotograf čakal, je preč.

zdroj: Jozef Buhaj

Keď však Buhaj odcestoval do Južnej Afriky, zistil, že veľmi podobné pravidlo platí aj tisíce kilometrov od koncertných pódií. Celebrity vymenil za divoké šelmy a luxus svetových pódií za nespútanú africkú prírodu!

V Južnej Afrike sa totiž vydal na lov výnimočných záberov, kde mu namiesto spevákov a tanečníkov pred objektívom defilovali gepardy, žirafy či mohutné byvoly.

A hoci sa na prvý pohľad zdá, že svet šoubiznisu a divočina nemôžu byť odlišnejšie, fotograf objavil prekvapivú podobnosť. V oboch svetoch totiž rozhodujú sekundy, pohotové reakcie a jediný neopakovateľný moment, ktorý môže zmiznúť skôr, než stihnete stlačiť spúšť.

„Je to určite niečo úplne iné a tieto typy fotografií sa porovnávajú ťažko. Na druhej strane tam istú podobnosť vidím. Pri koncertnej fotografii veľakrát neviem naplánovať konkrétny moment. Je tam extrémne množstvo situácií, ktoré sa odohrajú počas pár sekúnd a už sa nezopakujú. Človek musí byť v strehu a čakať na správnu chvíľu. V tomto je safari podobné. Ani život v divokej prírode nenaplánujem. Musel som čakať na správny moment a potom bez váhania fotiť.“

Nová tvár Južnej Afriky začína byť dostupnejšia

Aj miesto, kde fotografie vznikli, je súčasťou príbehu. Jozef sa dostal do provincie KwaZulu-Natal na východnom pobreží Južnej Afriky v súvislosti s otvorením nového rezortu Club Med South Africa.

zdroj: Jozef Buhaj

Projekt prináša do tejto časti krajiny nový typ medzinárodného rezortného turizmu a zároveň ukazuje Južnú Afriku z iného pohľadu, než aký poznajú mnohí európski cestovatelia. Koncept pobytu totiž spája dve úplne odlišné tváre jednej krajiny. Na jednej strane je pobrežie Indického oceánu, na druhej africká divočina a safari vo vnútrozemí.

Namiesto rozhodovania medzi dovolenkou pri oceáne a cestou za divokými zvieratami tak možno oba zážitky spojiť počas jednej cesty. Práve safari tvorí druhú časť tohto konceptu. Z pobrežia sa hostia presúvajú do safari lodge, odkiaľ vyrážajú na game drives do africkej prírody.

Pre fotografa to znamenalo výnimočnú príležitosť zachytiť počas jednej cesty dve úplne rozdielne podoby KwaZulu-Natalu. A hneď prvé ranné safari ukázalo, že príroda sa s novým návštevníkom rozhodne nemieni zoznamovať pomaly.

zdroj: Jozef Buhaj

Nepredvídateľná príroda, na ktorú sa nedá pripraviť

Veľmi blízko safari ubytovania skupina narazila na gepardiu rodinu. „Keď sme prvýkrát vyrazili na ranné safari, veľmi blízko nášho ubytovania sme uvideli gepardiu rodinu. Bol to nezabudnuteľný pohľad. Mama ulovila antilopu, ktorú jedla so svojimi štyrmi mláďatami. Antilopa bola ešte živá a kopala nohami. To bol moment, keď som vedel, že fotografovanie týchto chvíľ bude naozaj výnimočné.“

Nebola to scéna, ktorú by bolo možné naaranžovať, zopakovať alebo si na ňu pripraviť ideálne podmienky. Práve nepredvídateľnosť sa počas nasledujúcich safari stala jednou z najväčších fotografických výziev.

zdroj: Jozef Buhaj

Očami fotografa: celebrita alebo divoké zviera?

Mohlo by sa zdať, že fotiť zviera, ktorého pohyb človek nedokáže ovplyvniť, musí byť technicky náročnejšie než portrét. Buhaj to však vidí trochu inak.

„Ak by sme riešili čisto technickú stránku, asi sa prikloním k tomu, že náročnejší je dokonalý portrét človeka. V štúdiu si fotograf musí nastaviť svetlo, skúšať rôzne scény a hľadať tú správnu, dokonalú. Na druhej strane sa so svetlom aj s človekom môžeme hrať dovtedy, kým treba, takže máme výhodu času.“

V africkej prírode však túto kontrolu stráca. „V prírode sa musíme spoľahnúť na všetko, čo neovplyvníme. Buď ten správny moment nastane, alebo jednoducho nie.“ A potom dodáva jednu výhodu, ktorú fotografovanie zvierat predsa len má. „Zvieratá aspoň nemusíme retušovať,“ smeje sa.

zdroj: Jozef Buhaj

Pri fotografovaní interpreta alebo portrétu môže mať fotograf pomerne presnú predstavu o výsledku. Vie, aký typ záberu hľadá, môže pracovať s kompozíciou a do istej miery predvídať, čo sa bude diať. Divoká príroda funguje podľa vlastných pravidiel.

„Myslím si, že aj do takéhoto fotografovania sa dá ísť s určitou predstavou, ale musíme byť oveľa flexibilnejší voči tomu, čo v prírode reálne nájdeme. Keď ide človek na safari, netuší, aké zvieratá a či vôbec nejaké uvidí. Treba byť pripravený na to, že všetky predstavy zahodíme hneď, ako vyjdeme do divokej prírody, a budeme tvoriť priamo na mieste.“

Jedno želanie však mal slovenský fotograf od začiatku cesty jasné. Chcel vidieť žirafy. Na prvom safari neprišli. Ani na druhom. Objavili sa až počas tretieho a zároveň posledného výjazdu.

zdroj: Jozef Buhaj

„Od začiatku som išiel na safari s tým, že chcem vidieť žirafy. Podarilo sa nám to až úplne naposledy, počas nášho tretieho safari. Pre mňa to bol naozaj zlatý klinec programu. Je to veľmi fascinujúce zviera a vidieť žirafy vo voľnej prírode, v ich prirodzenom prostredí, bol veľký zážitok.“

Africké svetlo nie je iba fotografický mýtus

O africkom svetle sa medzi fotografmi hovorí takmer ako o samostatnom fenoméne. Teplé ranné a večerné lúče, farby krajiny a prírodné scenérie vytvárajú podmienky, ktoré poznáme z dokumentárnych fotografií či filmov. Je však v skutočnosti také výnimočné, alebo ide skôr o romantickú predstavu ľudí, ktorí Afriku fotografujú?

„Každý kúsok africkej prírody má niečo do seba. Svetlo, ktoré je v tej prírode také krásne, tam naozaj je. Samozrejme, každá fotografia si potom prejde úpravou, ktorá ho možno ešte trochu zvýrazní,“ priznáva s úsmevom.

zdroj: Jozef Buhaj

A hoci mnohí cestovatelia hovoria o chvíľach, keď fotoaparát či telefón radšej odložia, aby si výnimočný okamih jednoducho vychutnali, Buhaj to má nastavené inak.

„Ja som práve ten typ človeka, ktorý si dokáže takmer každý výnimočný moment užívať aj cez to, že ho fotografuje. Nenapadá mi asi žiadna chvíľa, keď by som chcel byť bez fotoaparátu. Každý výnimočný moment sme prežívali spoločne, ja aj môj foťák.“

Až na fotografiách si všimol, že ich sleduje celé stádo

Fotoaparát dokáže niekedy zachytiť aj to, čo si človek v samotnom momente neuvedomí. Buhaj to zažil pri stretnutí s byvolmi. Sprievodkyňa skupinu počas safari upozornila, že práve tieto zvieratá patria medzi tie, pri ktorých by rozhodne nechceli vystúpiť z auta.

zdroj: Jozef Buhaj

„Povedala nám, že keby sme pri nich vystúpili, je po nás. Vraj ide o jedno z najagresívnejších zvierat, ktoré tam môžeme stretnúť.“ Až večer, keď si prezeral fotografie a videá, si uvedomil jeden detail.

„Celé stáda a skupiny byvolov sa pozerali priamo na nás. To bolo celkom desivé. Ostatné zvieratá nás viac-menej ignorovali. Byvoly však o našej prítomnosti rozhodne vedeli.“ Práve takéto momenty ukazujú jednu zo zvláštností fotografovania divokej prírody.

Fotograf sa v danom okamihu sústreďuje na kompozíciu, svetlo, pohyb či technické nastavenie fotoaparátu. Až neskôr môže na výslednej fotografii objaviť niečo, čo počas samotného zážitku vôbec nevnímal.

zdroj: Jozef Buhaj

Jedna fotografia, ktorá preňho vystihuje Južnú Afriku

Počas cesty vznikli fotografie gepardov, byvolov aj ďalších zvierat africkej divočiny. Ak by však mal Buhaj vybrať jediný záber, ktorým by Južnú Afriku predstavil človeku, ktorý tam nikdy nebol, vybral by práve zviera, na ktoré čakal najdlhšie. Žirafy.

„Vybral by som asi fotografiu žiráf, ktorú som odfotil na safari. Myslím si, že krásne kombinuje africké svetlo, krásu prírody a majestátnosť zvierat, ktoré tam človek môže pozorovať.“ Možno je symbolické, že práve záber, ktorý si chcel z Južnej Afriky odniesť najviac, vznikol až počas posledného safari.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jozef Buhaj (@jozefbuhaj)

Po oficiálnom fotografovaní Jennifer Lopez či Ciary a koncertných záberoch Beyoncé, Bruna Marsa, Harryho Stylesa a ďalších svetových mien tak tentoraz pred jeho objektívom nestál nikto, koho by mohol požiadať o ďalší záber.

V divokej prírode môže mať fotograf špičkovú techniku, skúsenosti aj presnú predstavu o fotografii, ktorú chce vytvoriť. Napokon však musí urobiť to isté, čo pri najlepších momentoch koncertnej fotografie: byť pripravený, pozorne sledovať dianie a v správnej sekunde stlačiť spúšť. Pretože druhá šanca už nemusí prísť.