
Dni, kedy sme nevedeli byť bez seba sa zmenili na prázdne ticho. Nevšímaš si ma, nezaujímaš sa o mňa. Ak to pôjde takto ďalej, budeme sa musieť rozlúčiť.
Dokonalé šťastie
Nebola to láska. Aspoň nie v tom pravom slova zmysle, ale niekde tam hlboko, bola. A ani jeden z nás ju nechcel priznať. Jeden sa bál, druhý sa nechcel k tejto pravde pripútať. Ale ťahalo nás to k sebe. Obaja sme vedeli, že sme pre seba stvorení. Od prvej chvíle, kedy sa na mňa usmial, som bola do neho zamilovaná až po uši.
Takými slovami sa dal vyjadriť stav, ktorý sme si vzájomne vytvorili. Vedeli sme, že časom sa pravde budeme musieť postaviť zoči-voči. Pravde o tom, že sa ľúbime. Spomínam si na našu prvú spoločnú noc. Na tie dlhé pohľady do očí a na to, ako dlho sme sa objímali. Všetky slová boli zbytočné. Vtedy som mala všetko. Cítila som dokonalé šťastie.












