
Na MDŽ dostávame všetky tie krásne vyznania a priania, ktoré nás motivujú byť správnou ženou, milujúcou partnerkou, starostlivou maminkou, vášnivou milenkou, chápajúcou kamarátkou. No možno o pár dní aj zabudneme, akú veľkú hodnotu máme, plynie deň za dňom a na krásne želanie si spomenieme znovu o rok.
Ale prečo? Prečo by sme nemohli našu ženskosť oslavovať každučký deň? Prečo by sme sa nemohli každý deň cítiť milované a oceňované? Rozumiem. Tiež sa necítim každý deň krásna,svieža, plná života, sálajúca do okolia lásku a pochopenie. Tiež mám dni, kedy sa cítim „zbytočná“ a nech urobím čokoľvek, stále to „nebude postačujúce“.
unsplash.com
Len sa zamýšľam, odkiaľ to prišlo. Že u nás žien, začína prevažovať ten pocit nedostatočnosti, prečo my samé vnútri si robíme ilúzie ako taká „dokonalá“ žena má vyzerať a tiež si my zvykneme vsugerovať, že to by sme nikdy nedosiahli. Hm? Prečo? Prečo v sebe živíme takéto myšlienky?















