Všetko bolo pripravené. Pozvánky rozoslané, všetko zarezervované, šaty dokonalé. Nemohla som sa dočkať, kedy mu poviem svoje áno.
Keď v tom dorazila na Slovensko pandémia. Štát sa uzavrel a všetky hromadné podujatia sa zakázali. Tak, a čo teraz? Je ten májový termín taký dôležitý alebo sa vezmeme čo najskôr sa bude dať? Voľba padla na druhú možnosť. Svadbu sme teda preložili na koniec septembra. Chýbali už len posledné úpravy.
Plánovala som mať dokonalý rok, novú práca, svadbu, dieťa… Ale už som zistila, že nič sa stopercentne naplánovať nedá. Všetko sa môže zmeniť za zlomok sekundy. A aj sa zmenilo. Začiatkom leta som nastúpila do novej roboty. Pracovala som tam síce už pár mesiacov, ale kvôli pandémii sme všetci robili z domu.
Po pár dňoch v kancelárii som spoznala muža, ktorý mi dal úplne iný, nový pohľad na svet. Javil záujem, na aký som nebola zvyknutá. Stretávali sme sa čoraz častejšie. Chodili sme spolu na obed a po práci na kávu. Síce som doma mala všetko, po čom žena môže túžiť, zrazu som mala pocit, že chcem niečo iné. No sama som ešte nevedela, čo presne.
