Dala som si zmraziť vajíčka: Koľko som zaplatila, bolelo to a čo prišlo po zákroku?

Keď som kamarátkam oznámila, že si idem dať zmraziť vajíčka, reakcie boli rôzne. Niektoré si mysleli, že preháňam. Iné sa ma okamžite začali pýtať, či mám zdravotný problém alebo či sa bojím, že si nenájdem partnera. Pravda však bola oveľa jednoduchšia.

Nemala som pocit, že som pripravená mať dieťa práve teraz, no zároveň som nechcela ignorovať biologické hodiny.

O zmrazení vajíčok sa dnes hovorí častejšie než kedysi, no stále ide o tému, okolo ktorej koluje množstvo mýtov. Sama som si pred celým procesom predstavovala hlavne injekcie, nemocnicu a astronomickú sumu na faktúre. Nakoniec ma však najviac prekvapili úplne iné veci.

Najťažšie nebolo rozhodnutie, ale pochybnosti

Samotné rozhodnutie prišlo pomerne rýchlo. Dlhšie mi trvalo vyrovnať sa s otázkami, ktoré som si kládla. Čím viac som si o tejto možnosti čítala, tým viac som si uvedomovala, že nejde o plánovanie konkrétneho dieťaťa. Je to skôr vytvorenie určitej rezervy do budúcnosti.

Najväčší tlak pritom neprišiel od lekárov, ale od okolia. Niektorí ľudia mali pocit, že keď si žena zmrazuje vajíčka, automaticky sa vzdáva prirodzeného materstva. Iní zas tvrdili, že ide o výstrelok modernej doby. Ja som to však vnímala inak. Chcela som mať viac možností, nie menej.

Prvý šok

Prvý moment, keď som naozaj zaváhala, prišiel počas konzultácie. Lekár mi vysvetlil celý proces a následne prišla reč na cenu. V mojom prípade sa náklady pohybovali okolo 3 500 eur, vrátane vyšetrení, hormonálnej stimulácie, odberu vajíčok a prvého obdobia skladovania.

Nebudem klamať, na chvíľu som zostala zaskočená. Za tie peniaze by som si vedela predstaviť niekoľko dovoleniek pri mori, nový notebook alebo množstvo iných vecí. Čím viac som však o tom premýšľala, tým viac som si uvedomovala, že nejde o obyčajný výdavok. Vnímala som to ako investíciu do budúcnosti.

zdroj: Freepik/gpointstudio

Každý večer som si pichala hormóny do brucha

Ak sa niečoho bojím, sú to ihly. Práve preto ma najviac desila hormonálna stimulácia. Lekári mi vysvetlili, že približne desať až štrnásť dní si budem musieť každý večer pichať hormóny do podkožia v oblasti brucha.

Prvý večer som sedela na posteli asi dvadsať minút a pozerala na injekčné pero. Mala som pripravenú dezinfekciu, návod aj všetko potrebné, no stále som sa nevedela odhodlať. Keď som si však podala prvú dávku, prekvapilo ma, že to takmer vôbec nebolelo.

Injekcie som si nakoniec pichala dvanásť dní. Po niekoľkých dňoch sa z toho stal zvláštny rituál, ktorý určoval celý môj program. Každý večer v rovnakom čase. Každý večer pripomienka toho, že moje telo momentálne funguje trochu inak.

zdroj: ChatGPT

Otázka, ktorú mi položila každá kamarátka

Zaujímavé bolo, že väčšinu mojich kamarátok nezaujímalo, či ma injekcie boleli. Chceli vedieť niečo úplne iné. „Pribrala si?“

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.