Čo sa skrýva za lacným módnym kúskom za 5 eur? Znečistenie pôdy, plytvanie hektolitrov vody a utláčanie zamestnancov. Fast fashion má negatívny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na kupujúcich. Poď sa dozvedieť, ako proti tomu bojovať a žiť lepšie.
Keď rýchlosť padne na škodu
Pojem rýchla móda bol prvýkrát použitý v 90. rokoch minulého storočia v denníku New York Times, keď ZARA vstúpila na americký trh. Táto značka vtedy vyhlásila, že dokáže dostať modely z prehliadok do obchodov za 2 týždne!
O tom, aký dopad malo zrýchlenie odpovedá jedna zo zakladateliek Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy, Alžbeta Irhová, „v roku 2017 odevné firmy boli schopné vyprodukovať neuveriteľných 80 miliárd kusov oblečenia. Z tohto množstva 2/3 nepredaných odevných kúskov skončilo ešte v ten rok na skládke.“
Alžbeta Irhová upozorňuje aj na zmenu nákupného správania u spotrebiteľov, „za posledných 20 rokov nakupujeme štyrikrát viac oblečenia a nosíme ho o polovicu kratšie. Naše šatníky sú preplnené, pretože sa k oblečeniu správame ako k jednorazovej záležitosti.“
K problému fast fashion sa vyjadril aj manželský pár, ktorý založil značky udržateľnej módy LESS, „fast fashion ničí našu planétu, vedie ju k zániku a subjektívne obmedzuje naše myslenie. Človek si to ani neuvedomuje, ale stáva sa otrokom samého seba. Neustále nakupuje a obklopuje sa čisto materiálne. Je to jednoduché, relatívne lacné, ale nadmieru nebezpečné. Ak nezmeníme naše myslenie a správanie, tak nás to pohltí.“
Katarína Hutyrová, ktorá stojí za značkou NOSENE® a tiež vyjadrila na túto problematiku: „Fast fashion je dnes neskutočný kolos, ktorý má veľký vplyv na čerpanie prírodných zdrojov, životy ľudí, ktorí oblečenie šijú a nás samotných. Ako sme sa dostali do fázy, kedy môže byť textilný priemysel druhým najväčším znečisťovateľom planéty? Naozaj je nutné produkovať miliardy kusov oblečenia pre naše potešenie?“
Módu mám veľmi rada, avšak mrazí ma, keď vidím, aký neskutočný vplyv má na celkový chod našej planéty.
Čo sa stane, ak nezmeníme naše správanie? „Prídeme napríklad o pitnú vodu, množstvo prírodných zdrojov a to len preto, aby sme si stále viac a viac kupovali z reťazcov, ktoré produkujú milióny kusov oblečenia ročne,“ Katarína Hutyrová vymenúva nástrahy, ktorým čelíme.
Nástrahy fast fashion
Oblečenie, ktoré bežne nosíme, je najčastejšie vyrobené zo zmesového materiálu. Zložky tohto materiálu môžu byť buď prírodné, alebo syntetické. Čo sa týka prírodných zložiek, ide o ľan a bavlnu. Alžbeta Irhová, ktorá je taktiež zakladateľkou udržateľnej módnej značky Bagbet, opisuje, kde vzniká problém pri pestovaní týchto rastlín, „bavlna je rastlinka, ktorá potrebuje veľa vody a je veľmi náchylná na škodcov. Na odstránenie škodcov na bavlníkoch sa v súčasnosti používa okolo 25 % svetovej produkcie pesticídov.“
