
Viem, že si to nespravil naschvál. Viem, že nechápeš, prečo ma to tak raní. Nemáš tomu ako rozumieť. Nikdy si nemal povahu na to, aby si rozumel. Bol si príliš hrdý na to, aby si sa snažil. Príliš zahľadený do seba. Nevyčítam ti to, pretože som sa sama som rozhodla s tebou byť. Škoda, že do hĺbky človeka vidíme až po nejakom čase. Dnes som mohla byť úplne inde…
Keď sa však pozriem na to, ako veľmi som ťa považovala za toho pravého, nepríde mi to ako stratený čas. Ako veľmi som dúfala, že toto je vzťah, ktorý vydrží. Ako veľmi som sa ťa chcela… Ako mi bolo jedno, že ťa poznám krátko, že ani ty nepoznáš mňa. Videla som len teba. Bože, aká som bola slepá.
Teraz viem, že jediné, čo si kedy chcel, bola pochvala. Uznanie. Bola som trofej. A keď sa ti teraz trofej zunovala, bežíš si po novú. Okej. Ja viem, že raz zistíš, čo si stratil. Viem, že raz prídeš na to, ako veľmi ma bolí to, čo si spravil. Viem, že raz to všetko oľutuješ. Že zistíš, že si stratil ženu, ktorá by ti zniesla všetko. Škoda, že už to nespraví. Nehnevám sa. Nie. Viem, že toto všetko som v živote zažiť potrebovala, aby som sa stala silnejšou. Odpúšťam ti, že si mi nahováral, ako ma miluješ a potom sa tváril, akoby to nikdy nebola pravda. Odpúšťam ti, že si si so mnou poslednýkrát užil, ako so šľapkou a potom odišiel. Odpúšťam ti, že si sa zachoval ako posledný hlupák a zbabelec. Odpúšťam, ale nezabudnem.













