Bývalý partner v tvojej hlave: Prečo rozchod tak bolí a ako dať šancu novému vzťahu?

Výskumy zverejnené v PMC ukazujú, že približne tri štvrtiny ľudí s úzkostným štýlom vzťahovej väzby zaraďujú rozchod medzi najtraumatickejšie zážitky. Až 70 % hlásilo pocity odlúčenia a neschopnosti pustiť exparatnera aj po viacerých mesiacoch od ukončenia vzťahu. Pri bolestivom konci nejde len o stratu osoby, ale o stratu identity, bezpečia a istoty. Ako sa teda vysporiadať s tým, že bývalý partner už nie je súčasťou tvojho života? Radí psychologička Mgr. Ingrid Molnárová z online poradne MOJRA.sk. 

Keď človek odchod bývalého partnera tak ťažko zvláda, často sa za tým skrývajú vnútorné vzorce pripútania, ktoré sa formovali ešte v detstve. Ľudia s úzkostnou väzbou prežívajú rozchod ako opustenie, ktoré oproti strate partnera v sebe nesie aj hrozbu straty vlastnej hodnoty. Naopak, tí s vyhýbavým štýlom síce pôsobia pokojnejšie, no vo vnútri bojujú s neistotou a potrebou zbaviť sa bolesti cez izoláciu.

Keď bývalý partner odíde, veľmi to bolí. Prečo?

Pre mnohých ľudí je veľmi ťažké „pustiť“ bývalého partnera, pretože vzťah nepredstavuje len citové prepojenie, ale aj dôležitú súčasť identity, istoty a životného štýlu. Keď partnerstvo skončí, nejde len o stratu človeka. Ide aj o stratu spoločných plánov, každodennej blízkosti a predstáv o budúcnosti, ktorú si s týmto človekom spájali a plánovali.

„Psychologicky ide o proces podobný smúteniu. Teda človek sa musí vyrovnať s absenciou niečoho, čo dávalo zmysel, istotu a emocionálnu stabilitu. Veľmi často je problém ,pustiť‘ partnera spojený aj s vnútornými vzorcami pripútania, ktoré si nesieme z detstva,“ vysvetľuje psychologička.

„Ak má človek úzkostný typ vzťahovej väzby, môže sa ťažko vyrovnávať so stratou, pretože odlúčenie v ňom vyvoláva silný strach z opustenia a osamelosti. Naopak, ľudia s vyhýbavým štýlom pripútania môžu síce pôsobiť odmerane, ale vo vnútri prežívajú neistotu a vnútorný boj medzi túžbou po blízkosti a potrebou chrániť sa pred bolesťou. Jedným z faktorov je aj nízke sebavedomie alebo nejasná identita mimo vzťahu,“ pokračuje.

„Ak človek vnímal partnera ako svoj zdroj hodnoty alebo zmyslu, po rozchode sa cíti prázdny a zmätený. Niektorí ľudia si navyše idealizujú bývalého partnera a nevedome ignorujú negatívne stránky vzťahu, čo bráni realistickému uzavretiu,“ dodáva s tým, že pustiť niekoho znamená prijať realitu, že niečo skončilo, a to je pre psychiku často bolestivé. Veď rozchod predsa nie je koniec života.

zdroj: Unsplash/Nathan Dumlao

Mnohí sa držia spomienok, nádeje či predstavy, že „to ešte môže byť inak“, pretože tým odďaľujú stretnutie s realitou. Proces odpútania preto podľa slov odborníčky vyžaduje čas, vnútornú prácu a ochotu prijať stratu ako súčasť života. To paradoxne otvára priestor pre nové začiatky a hlbšie pochopenie seba samej.

Aký vplyv má nevyriešený rozchod na ďalšie vzťahy?