Keď som bola malá, zlomila som si ruku na prázdninách u babky. Veľmi som plakala a jedna z viet, ktorú mi starká na upokojenie povedala, si pamätám dodnes. Zlatá moja, zlomené srdce ťa bude raz bolieť stokrát viac. Nuž, po rokoch som prišla na to, že mala pravdu. Ruka za zahojila a ranu na nej nevidno. Ale bolesť v mojich očiach sa nedá nevšimnúť.
Veď som sa ju ani nesnažila skrývať, pretože som bola tak na dne a vyčerpaná, že som na to nemala silu. Všetku energiu mi totiž vzalo vedomie, že niekto, koho som z duše milovala, mi ublížil, ako keby som bola pre neho len hračka. Každý rozchod bolí a ľudia sa trápia, keď prídu o lásku, to viem. No nečakala som, že ma to zloží na kolená až tak veľmi.
Zlomené srdce sa lieči pomaly
Zatiaľ čo on si žil ďalej, ako keby sa nič nestalo, zabával sa a znova flirtoval, ja som bola ako troska. Celé dni som ležala v posteli a plakala. Po smútku prišli mnohé otázky typu „prečo“ a neskôr aj obvinenia. Vinila som pritom samu seba z toho, že som niečo urobila zle, ak som pre neho nebola dosť dobrá. Dokonca som klesla až na také dno, že som mu volala, písala a prosila o šancu. Uf.
