Zabudnúť na teba bolo to najťažšie, čím som si v živote musela prejsť
Vzťahy
Krátko po tom, ako sa naše cesty nečakane a bolestne rozdelili, sa moje dni zlievali do jedného. Ráno som sa zobudila s nechuťou vstať z postele, počas dňa som blúdila povinnosťami ako bez duše, a keď som si išla dať večer sprchu, spolu s vodou mi po tvári stekali aj slzy. Každý večer som si kládla otázky typu prečo a ako ďalej. Prečo si ma opustil a ako mám žiť ďalej bez teba.
Myslela som si, že sme jeden pre druhého tou perfektnou polovičkou, o ktorej sa toľko hovorí. Veď som tým žila – žila som pre našu lásku, v šťastí a cítila sa, ako keby som sa vznášala v sne a ty so mnou. Potom si ma z toho sna nečakane prebudil. Vlastne, bolo to, ako keby si spiacej žene dal facku.
Slová a skutky však môžu bolieť viac, než ona.
Čo bude teraz?
Nemohla som robiť nič. Stále som mala v sebe kus hrdosti, ktorý mi nedovolil, aby som ťa na kolenách prosila o šancu. To nie je môj štýl. Aj keď som ťa ľúbila, vedela som, že nasilu si pri sebe nemôžem držať nikoho.













