Pamätáš na tie noci, keď si na neho stále myslela? Keď si za celý svoj život, nech sa dialo, čo sa dialo, vždy ľúbila toho nesprávneho? Toho, kto ti to nechcel opätovať. Toho, kto sa ani nepozastavil nad tým, že by to niekedy vôbec skúsil. A preto si stratila nádej. Stratila si všetko, čo si mohla. Necítila si a neľúbila si. Neverila si, že bude existovať chvíľa, kedy sa to zmení.
Celé dni si žialila za jedným, a pritom si si nevšímala toho jediného, ktorý tu pre teba celý ten čas bol. Ktorý prežíval tvoje psychické zrútenia. Stál pri tebe, a pritom po celý ten čas nepovedal ani slovo o tom, že by to chcel nejako meniť. Videl, ako sa trápiš pre niekoho, kto ťa nikdy mať rád nebude. On tu bol pre teba a počúval ťa. Vedel, ako ti spraviť deň lepším, zaujímal sa o to, čo robíš, a nezaujímala ho minulosť, ktorú si so sebou všade nosila, a ktorá ostatných od teba postupom času vždy odradila. On ostal.
Mala si strach z lásky, mala si strach zo seba. A bála si sa tej otázky, ktorá ti každým dňom viac a viac stúpala do hlavy. Nechcela si sa opäť sklamať, a presne to si čakala, že sa stane. Ale prečo sa stále snažiť o niekoho, kto ťa len využíva, a neskúsiť mať začať rada niekoho, kto si chvíle s tebou rád užíva? Toho, kto ťa predsa len trochu ľúbi? A tak si to skúsila.
Polovica tvojho ja si však bola neistá. Čo ak si to len namýšľaš? Možno ti jeden lásku opätovať nechce a druhý na to ani len nepomyslel. Aká to komédia. A preto si sa musela rozhodnúť. Risknúť to. Riskovať skvelé priateľstvo a zároveň svoje naivné srdce. Nielen svoje, ale aj jeho.
