Už dlhší čas registrujem takpovediac ,,body goals“ trend. Úprimne, číha na mňa na každom rohu, či už v babských magazínoch alebo na internete, na rôznych populárnych sociálnych sieťach; instagrame, facebooku, tumblr a na mnoho ďalších stránkach.
Všimla som si, že ideálna postava dnes znamená mať veľkú škáru medzi stehnami, viditeľné kľúčne i bedrové kosti, úzky pás a boky, najlepšie 90-60-90.
Nebudem klamať, ako mnoho iných mladých dievčat aj ja som tento trend kedysi ostro sledovala, milovala a kvitovala až som mu neskôr aj podľahla.
Všetko sa začalo niekde v puberte, začala som si viac všímať svoje telo, začala som chápať, prečo nám rodičia v detstve častokrát zakazovali nadmernú konzumáciu čipsov a čokolády. Kedže som vždy bola dievčenský typ dievčaťa, milovala som sa pekne obliekať, zbierať rôzne trblietavé prvky, upravovať si vlasy a cítiť sa ako taká princezná z časopisov, na ktorých som neskôr začala byť doslova závislá a kupovať si ich na kvantá. Vždy sa mi páčilo listovanie nového časopisu a prezeranie si krásnych bezchybných dievčat, chcela som byť ako ony.
A tak som jedného dňa začala s racionálnou stravou a pravidelným navštevovaním fitness centra. Môj jedálniček na pokrytie celého dňa obsahoval tri jedlá a dva snacky. Bolo to skvelé, výsledky som badala a cvičenie ma začalo veľmi baviť. No spokojná som rozhodne nebola, podľa svojho názoru som stále nevyzerala ako dievča z titulky ELLE či Vogue. Stále som od seba vyžadovala viac. So sebakritikou tak stále pribúdalo viac a viac neistôt, večné prezeranie sa v zrkadle a podobne.
