Vzťah, v ktorom jeden cíti viac: Ako pochopiť emocionálnu nerovnováhu medzi partnermi
Vzťahy
Ticho, ktoré má význam
Citliví ľudia často vnímajú aj ticho ako formu komunikácie. Keď partner mlčí, oni v tom cítia emóciu. Možno smútok, možno hnev, možno neistotu. Ticho ich núti premýšľať, čo sa deje. Menej emocionálny partner však môže ticho vnímať len ako potrebu oddychu alebo pokoj.
Tu sa začínajú nedorozumenia. Jeden čaká, že druhý bude hovoriť. Druhý čaká, že ticho bude rešpektované. Práve preto je vo vzťahu dôležité pomenúvať pocity. Nie ako výčitku, ale ako snahu o pochopenie.
Jednoduchá veta „potrebujem vedieť, čo sa deje“ má niekedy väčšiu silu než dlhé rozhovory. Pomáha budovať most medzi dvoma svetmi, ktoré sa síce stretli z lásky, ale fungujú inak.
View this post on Instagram
Citlivosť nie je slabosť
Mnohí citliví ľudia sa vo vzťahoch naučili potláčať svoje pocity, aby nepôsobili komplikovane. Ale práve ich citlivosť robí vzťah hlbším. Dokážu vnímať detaily, pamätajú si, ako sa partner cítil, chápu neverbálne signály.
To však neznamená, že by mali niesť všetku emocionálnu prácu vo vzťahu sami. Láska nie je jednostranné úsilie. Ak je niekto emocionálne inteligentnejší, mal by vedieť, že pochopenie má hodnotu iba vtedy, keď je opätované.
Keď sa učíte rovnováhe
Každý vzťah potrebuje rovnováhu. Citlivejší partner sa musí naučiť nebrať všetko osobne, uzavretejší partner zasa prejaviť viac empatie. Obaja sa musia naučiť hovoriť otvorene.
Psychológovia hovoria, že emocionálna inteligencia nie je o tom, ako veľmi cítime, ale ako s pocitmi pracujeme. A to je umenie, ktoré sa vo vzťahu učíme každý deň.
Vzťah, kde sa stretne citlivosť a rozum, môže byť nádherný. Ak sa naučíte počúvať a nechať priestor aj tichu, vznikne medzi vami harmónia. Pretože ten, kto cíti viac, neznamená, že miluje viac. Znamená to len, že miluje inak. A práve v tejto inakosti sa ukrýva krása ozajstnej lásky.
