Je piatok večer a ty sedíš na posteli. Nič nerobíš, len tak tam sedíš a rozmýšľaš o tom, ako je môžné, že si ho stretla. Máš pocit, že zamilovanosť ešte nikdy nebola tak krásna. Usmievaš sa popritom, ako sa ti v hlave prehrávajú všetky spomieky dookola. Občas ti vybehne slzička, pretože si spomenieš, aké krásne to bolo. Chýba ti. Veľmi. Chceš ho cítiť pri sebe, ale nejde to. Je tak ďaleko.
Stáva sa ti, že sa občas pýtaš samej seba, prečo je práve on tak ďaleko? Prečo si sa prosto nezamilovala do niekoho, kto býva o ulicu vedľa alebo aspoň v rovnakom meste? Nevieš? Ja ti poviem prečo. Malo to tak byť. Nie si jedna z tých, ktoré uprednostňujú rýchlovky alebo vzťahy založené na „sladkých kecoch“. Potrebovala si nájsť niekoho, za koho budú rozprávať činy. Samozrejme, očividne v blízkom okruhu nie je nikto, kto by si ťa zaslúžil, tak ti život vybral niekoho iného. Lepšieho.
