Vysoké podpätky, nízke sebavedomie: Keď nevieš, kam kráčaš
MódaMódne trendy
Niekedy sa oblečieš tak, že sa síce necítiš dobre, ale zato vyzeráš … zvláštne. A to sa dnes ráta. Náušnice veľké ako plastové prívesky z výhry v Kinder vajíčku? „To je limitka od Labubu.“ Móda a jej zákon znie jasne: ak to nedáva zmysel, musí to byť štýlové, aj keď ti to zaručí nízke sebavedomie.
Móda ako občas zvláštne divadlo
Móda bola kedysi o štýle. Dnes je často o tom, ako rýchlo dokážeš prijať nezmysel za „nový výraz slobody“. A čím nezmyselnejší, tým údajne hlbší.
Niekedy ani nevieme, čo máme na sebe, len vieme, že to „má byť štýlové“, tak to poslušne prijmeme. Sociálne siete chrlia nové trendy rýchlejšie, než si stihneš uvedomiť, či sa v tom vlastne cítiš ako človek. A originalita? Tá sa mení na uniformitu v digitálnom obale. Všetci sme iní, len akosi v rovnakých topánkach s rovnakým neistým výrazom.
Módne bizarnosti, ktoré nikto nepochopil, ale všetci chceli
Crocs na podpätku: Komfort sa spojil s chaosom a vznikol hybrid, ktorému nerozumel nikto a predsa si ho obul takmer každý.
Kabelka v tvare krabice na obed: Praktickosť vylúčená, no koncept vraj silný. Aspoň do chvíle, kým si do nej niekto nedal reálne jedlo.
Šál s rukávmi namiesto kabáta: Lebo ak ti je zima na ruky, ale nie na ramená, máme pre teba riešenie.
Labubu syndróm: Keď sa plastová postavička s očami veľkými ako trauma z maturít stane talizmanom dobrého vkusu, vtedy si môžeš byť istá, že móda sa práve rozhodla hrať bingo s naším vnímaním reality.
Plastové topánky do dažďa na opätku: Praktické kožuch na pláž. No edícia bola limitovaná, takže samozrejme ich všetci chceli.
A medzi tým všetkým si len ty, vo svojom tele, vo svojom dni, so svojou náladou.
Pre koho vlastne kráčame?
Nosíme podpätky, na ktorých krivkáme, ale vraj pre krásu sa trpí. Vyberáme si kúsky, ktoré sa nám nehodia, ale hodia sa do fotografie. Kupujeme veci, ktoré by sme si nikdy nekúpili, keby sme si mohli dovoliť nebrať módu tak vážne.
A najhoršie je, že sa za to cítime previnilo. Lebo ostatné to akosi zvládajú. Alebo len lepšie predstierajú, že ich nebolí nič, ani nohy, ani hlava, ani identita.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Strácame sa a preto sa skrývame
Keď sa cítime neisté, máme tendenciu zaobaľovať sa do výstredností. Výrazné kúsky, výrazné farby, výrazné logá. Nech kričia za nás, keď my nemáme chuť hovoriť.
Ale kde sa končí prejav a začína kamufláž? Trendy by nás mali zrkadliť, nie maskovať. Nemusíme byť zaujímavé za každú cenu, hlavne ak je cenou naše pohodlie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Móda, ktorá slúži, nie vládne
Niekedy stačí jednoduchá otázka. Obliekam sa preto, že chcem, alebo preto, že musím? Móda má byť radosť, nie režim. Nie diktátor s ramienkami, ale partnerka, s ktorou kráčaš po ulici a vieš, že sa cítiš ako TY. Nízke sebavedomie nezakryje módny úlet.
Ak sa v tom nedá kráčať, možno to nie je móda. Možno je to len hlasný pokus zaujať, ktorý ale škrípe viac ako kožené nohavice v lete.
