
Všetko sú to len predstavy v našich hlavách…
Také dokonalé, až má človek niekedy pocit, že je to holá skutočnosť. A zamýšľa sa nad tým, čo je vlastne pravda a čo blud. Lenže, čo je pravda, kde sú jej hranice, a kde už začína lož? Keď nechceme ublížiť, sme nútení klamať. Nie úplne, ale aspoň čiastočne. Možno aj pre náš dobrý pocit, pretože nám na našich blízkych záleží. Na tom, aby sme sa nedotkli ich zranených miest, nenútili ich odcudziť sa nám len na základe nepochopenia, alebo chvíľkovej stagnácie našej mysle, či ignorácie voči ich citom.
To všetko skrátka robíme, aj keď vieme, že to možno nie je to najlepšie. Volíme predsa len to najmenšie zlo. Samotná pravda nemusí byť pochopená správne a viac by sme si tým uškodili ako pomohli.
Všetko je len v našich hlavách. To, čo si myslíme, čo povieme, čo následne pretavíme do činov a do situácií, v ktorých konáme.
To všetko záleží od kvality našich myšlienok. Tokov, ktoré nám bežia v hlave ako prúd vody.














