
Nedá sa milovať dnes a zajtra už nie.
Nedá sa milovať na päťdesiat percent. Nedá sa milovať len niekedy, lebo práve vtedy nám to vyhovuje. Nedá sa milovať len v tom čase, kedy na to máme náladu. Jednoducho buď miluješ vážne, úprimne, celým srdcom alebo nemiluješ. A ty si nikdy nemiloval. Dnes ani včera. Ani vtedy, keď si jej šepkal do ucha, že je tvoje všetko len preto, aby si z toho mal nejaký benefit. Ani vtedy, keď si jej kúpil ruže len preto, lebo sa to od teba očakávalo. Ani vtedy, keď si ju držal v náručí a popritom myslel na inú. A už vôbec nie vtedy, keď si jej písal nežné slová o láske, pretože si sa nudil a bolo ti to v tej chvíli príjemné.
Nemiloval si ju a dobre si to vedel.
Dokonca si vedel aj to, že ona teba miluje. A tebe to vyhovovalo. Zahrávať sa s jej citmi. Zdvíhalo ti to sebavedomie? Cítil si sa v tej chvíli dobre? Páčilo sa ti lámať jej srdce, ospravedlňovať sa jej, a vzápätí jej ho znova lámať? Bolo pre teba pohodlné mať pri sebe na chvíľu niekoho, a potom ho pustiť presne vtedy, kedy ti to vyhovovalo? A čo tvoje svedomie? A city? Vážne žiadne nemáš?














