Vždy som vedela, čo od života chcem. Nie, že by mi to aj úplne vychádzalo, ale nikto z nás svoj osud neprepíše. V jednom si však budem musieť stáť za hodnotami, ktoré som si určila už dávno. Aj keď sa s dospelosťou, skúsenosťami a časom jemne zmenili, viem, že tam niekde na mňa čaká muž, ktorého som si vymodlila. Možno je už v mojom živote a možno ho ešte len spoznám. Toho pravého, ktorý raz bude otcom mojich detí.
Nie som naivná, viem, že mnohé ženy majú deti s mužmi, ktorí neboli pre ne tí osudoví. Deti nie sú lepidlom, ktoré spoja muža a ženu navždy a ešte to bude aj vyzerať ako dokonalá rodinka. Chcem však tak veľa, ak úprimne dúfam, že ja si založím rodinu s tým človekom, ktorý bude pre mňa vyvolený?
Nečakám, že to bude muž ako vystrihnutý z časopisu. Nečakám, že sa bude správať ako tí ideálni romantici vo filmoch. Ja chcem len obyčajného muža, ktorý má bude tak krásne obyčajne milovať.
