
V dobrom aj v zlom. Fráza, ktorú som počula asi miliónkrát. V podstate ňou končil každý romantický film. A hoci som vždy rozumela všetkým jej slovám, tak nikdy som si skutočne nedokázala predstaviť, čo spojenie – v dobrom a v zlom – znamená. Až kým si ho nevyslovil ty…
„Budem ťa ľúbiť vždy. V šťastí aj v nešťastí. A každý deň inak. Viac ako včera, no a menej ako zajtra. Niekto rozhodol o tom, že ťa mám mať rád… A ja ťa mám rád viac než je najradšej…“
Ako to je možné, že za život spoznávame také veľké množstvo ľudí a len niektorých z nich do svojho života skutočne pustíme? Na základe čoho si vlastne vyberáme? Jeho áno, no ju nie… Rozhodujeme sa hlavou? Srdcom? Rozhodujeme sa vôbec správne? A prečo väčšinou prichádzajú do našich životov tí správni ľudia v ten nesprávny čas? A kde si bol doteraz ty?!
















