Nebudem klamať, aj my sa s priateľom občas hádame. Nebudem sa tu hrať, že mám nejaký bezchybný vzťah, ako vidíme na sociálnych sieťach alebo vo filmoch. A pri tých filmoch, knihách, instagramových fotkách sa teraz aj zastavím.
Aj tentokrát sme sa nezhodli a jednoducho sme na niektoré veci nemali rovnaký názor. Našťastie sa obaja snažíme (a verím, že úspešne) problémy riešiť ako dospelí ľudia, čo minimálne pre mňa znamená o veciach komunikovať. Ale hneď, nie až v tej najväčšej lavíne si všetko vykričať. Jednoducho je pre nás oboch dôležité si konflikt či nedorozumenie vydiskutovať. V tomto prípade sa môj drahý rozhodol zdielať so mnou svoje pocity a strach z toho, čo som si dlho nechcela priznať. Povedal mi, že sa obáva, že som často sklamaná len kvôli tomu, lebo nie sú naplnené moje takzvané rozprávkové predstavy a očakávania.
Nie som zrovna typ človeka, ktorý by bol závislý na sociálnych sieťach (aspoň sa za takého nepovažujem) a mám naozaj len tie, povedzme základné. Hoci tam netrávim ani nejak extra veľa času (popravde, aktuálne mám deficit toho voľného), tak niečo sa na mňa nalepí. Vidím tam pekné obrázky zaľúbených ľudí, rovnako čítam romantické knihy, kde veľakrát hrdinovia reagujú občas až naozaj prehnane a nerealisticky (môj priateľ by to prinajmenšom tak povedal, alebo by tie knihy rovno premenoval na science-fiction), a tiež také tie typické presladené filmy a seriály v televízii. A vždy som si myslela, že preboha, veď ja viem, že v reálnom živote to tak nefunguje, tak som sa aj tak dostala do bodu, kedy si musím priznať, že ma to občas mierne ovplyvní.
