Titulky v novinách nám celé roky klamali: Odborník varuje! Koľko kávy je už cez čiaru?

Svetlejšie praženie zachováva viac prirodzených vlastností kávových zŕn, vďaka čomu býva káva ovocnejšia, výraznejšia a obsahuje vyššie množstvo niektorých antioxidantov. Pri tmavšom pražení sa časť týchto látok stráca, no zároveň vznikajú nové zlúčeniny, ktoré dodávajú nápoju intenzívnejšiu horkosť, plnšiu chuť a charakteristické pražené tóny.

„Obsah kofeínu sa ale pražením dramaticky nemení. Rozdiely sú skôr vnímané chuťovo, než reálne výrazné. Celkovo teda nejde o to, že by jedno praženie bolo ,zdravé‘ a druhé nie, ale o to, že ide o dva odlišné typy nápoja,“ dodáva.

Záleží aj na tom, ako si kávu pripravíš

Spôsob prípravy kávy môže ovplyvniť jej zloženie – dokonca viac, než samotné praženie. Espresso je koncentrovaný nápoj s vyšším obsahom rozpustených látok, zatiaľ čo filtrovaná káva býva ľahšia a lepšie zvýrazňuje jednotlivé chuťové tóny.

Nefiltrované metódy, ako french press či moka kanvička, prepúšťajú do nápoja viac olejov a jemných častíc, vďaka čomu má káva plnšiu chuť a odlišný profil látok.

„Pre bežného človeka to znamená, že ,káva‘ nie je jedna vec. Dve šálky môžu mať nielen úplne inú chuť, ale aj rozdielne množstvo niektorých látok, napríklad olejov či jemných pevných častíc,“ dopĺňa Peter Szabó.

Na výsledný vplyv kávy na zdravie nemá dosah len spôsob prípravy, ale aj to, čo si do nej pridáš. Cukor, sirupy, smotana či ďalšie prísady môžu jej nutričný profil výrazne zmeniť. TU sa o tom dozvieš viac.

Svoju úlohu zohráva aj čas konzumácie a celkový kontext – inak môže pôsobiť pokojne vypitá ranná káva a inak šálka, ktorú do seba narýchlo naleješ počas hektického dňa alebo neskoro popoludní.

zdroj: Unsplash/Brigitte Tohm

Káva nie je liek proti demencii, depresii ani cukrovke

Ani čierna káva bez cukru a ďalších prísad nie je zázračným riešením proti demencii, depresii či cukrovke. Hoci viaceré výskumy poukazujú na súvislosť medzi pitím kávy a nižším rizikom niektorých ochorení, neznamená to, že práve káva je ich priamou príčinou.

Na výsledkoch sa môže podieľať aj celkový životný štýl konzumentov, vrátane stravy, pohybu, spánku či ďalších návykov. Navyše pojem „káva“ zahŕňa množstvo rôznych nápojov, ktoré sa od seba výrazne líšia zložením aj spôsobom prípravy.

„Výskum môže sledovať populáciu pijúcu tmavú, prepraženú kávu zo supermarketu, zatiaľ čo iný človek pije svetlo praženú výberovú kávu, a to sú dva rozdielne nápoje,“ hovorí expert.

zdroj: Unsplash/Jonathan J. Castellon

„Titulky v novinách potom zjednodušujú realitu do viet typu ,káva chráni pred chorobami‘, čo je veľmi nepresné. Poctivejšie by bolo povedať, že káva je komplexný nápoj, ktorý môže byť súčasťou zdravého životného štýlu, ale nie je to zázračný liek,“ uzatvára odborník z pražiarne Coffeein.

Koľko kávy je ešte v poriadku?

Odborné odporúčania hovoria, že väčšina zdravých dospelých môže bezpečne prijať približne tri až štyri šálky kávy denne, zatiaľ čo tehotné ženy by mali množstvo kofeínu obmedziť. Dôležité však je, že citlivosť na kofeín je individuálna a nie každému vyhovuje rovnaké množstvo.

Káva preto nemusí byť nezdravým zlozvykom, ak sa pije s mierou. Na celkové zdravie však vplýva najmä životný štýl ako celok – od stravy a pohybu, až po kvalitný spánok a psychickú pohodu.

Zdroj: Tlačová správa; pražiar Peter Szabó z Coffeein; sciencedirect.com