Titulky v novinách nám celé roky klamali: Odborník varuje! Koľko kávy je už cez čiaru?

Káva patrí k najobľúbenejším nápojom na svete a pre mnohých je neoddeliteľnou súčasťou každého rána. Hoci sa jej účinky často spochybňujú, viaceré výskumy, vrátane toho na webe  sciencedirect.com, naznačujú, že pri primeranej konzumácii môže mať pozitívny vplyv na zdravie.

Nejde však o zázračný elixír. To, ako káva pôsobí na organizmus, ovplyvňuje množstvo kofeínu, spôsob prípravy aj to, čo si do nej pridávame. Preto sa oplatí pozerať na senzačné tvrdenia o jej účinkoch s nadhľadom.

Káva a mozog: sľubné výsledky, no nie dôkaz zázraku

Káva sa už roky spája s pozitívnym vplyvom na mozog najmä vďaka obsahu kofeínu a antioxidantov. Jedna z najväčších dlhodobých štúdií sledovala viac ako 130-tisíc ľudí počas niekoľkých desaťročí.

Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí denne vypili dve až tri šálky kofeínovej kávy, mali nižšie riziko demencie a pomalší úbytok kognitívnych schopností než tí, ktorí kávu nepili vôbec. Podobný efekt sa objavil aj u osôb s genetickou predispozíciou na toto ochorenie.

Vedci však upozorňujú, že ide len o zistenú súvislosť, nie dôkaz, že káva sama o sebe demencii predchádza.

Káva a duševné zdravie: najlepšie vychádzajú dve až tri šálky denne

Káva môže mať pozitívny vplyv nielen na mozog, ale aj na psychickú pohodu. Viaceré výskumy naznačujú, že najväčšie benefity prináša mierna konzumácia, približne dve až tri šálky denne, ktorá sa spája s nižším rizikom depresie, úzkosti či stresových porúch.

Odborníci však upozorňujú, že pri vyššom príjme sa môžu objaviť opačné účinky, ako nervozita, úzkosť alebo problémy so spánkom.

zdroj: ChatGPT

Zároveň treba brať do úvahy, že podobné štúdie sledujú najmä súvislosti a výsledky môžu ovplyvňovať aj ďalšie faktory, vrátane životného štýlu, stravy či pohybu. Navyše pojem „káva“ zahŕňa rôzne nápoje, ktoré sa od seba môžu výrazne líšiť.

„Z pohľadu pražiara je pojem ,káva‘ extrémne zjednodušený. Je to, akoby sme o víne hovorili len ako o alkohole z hrozna. V realite ide o obrovské spektrum nápojov, ktoré sa líšia pôvodom, odrodou, spracovaním, pražením aj prípravou,“ vysvetľuje pražiar Peter Szabó z Coffeein.

„Ak výskumy hovoria o ,káve‘. V skutočnosti môžu miešať dokopy obrovské množstvo rôznych nápojov,“ dodáva. Káva z Etiópie je iná než káva z Brazílie. Svetlopražená káva chutí a pôsobí inak ako tmavopražená. Filtrovaná káva zase nie je to isté ako espresso.

zdroj: Freepik/kroshka__nastya

Čo všetko sa skrýva v šálke kávy?

Káva je bohatým zdrojom rôznych biologicky aktívnych látok, vrátane kofeínu, antioxidantov či rastlinných zlúčenín. Ich výsledné množstvo a zloženie však nezávisí len od samotných kávových zŕn. Významnú úlohu zohráva aj ich pôvod, spôsob spracovania, stupeň praženia a napokon aj metóda prípravy, ktorá ovplyvňuje, čo všetko sa do šálky dostane.

„Praženie je kľúčový moment, kedy sa zo ,zeleného zrna‘ stáva káva, ktorú poznáme. Počas praženia prebiehajú stovky chemických reakcií, ktoré menia nielen chuť a arómu, ale aj zloženie,“ hovorí pražiar.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.