Dnes je Medzinárodný deň kávy: Fíni do nej dávajú syr, Vietnamci zase vajce

Syr v šálke, vajce namiesto mlieka či veštenie z usadeniny. Káva má vo svete množstvo podôb, ktoré dokážu prekvapiť. Pri príležitosti Medzinárodného dňa kávy sme sa podľa International Coffee Organization a Lonely Planet pozreli na tie najzaujímavejšie. O tom, ako sa menia chute Slovákov, nám porozprával aj pražiar Peter Szabó.

Pre niekoho je prvá ranná káva takmer nevyhnutnosťou, pre ďalšieho dôvodom na stretnutie s kamarátkou a niekto si bez nej nevie predstaviť popoludňajšiu prestávku. Samotný nápoj pritom môže mať desiatky podôb a ešte pestrejšie sú zvyky, ktoré sa s jeho pitím spájajú.

Niekde je celá záležitosť vybavená za niekoľko sekúnd. Inde si na prípravu vyhradia čas a z obyčajnej šálky vytvoria malý rituál. A potom sú tu kombinácie, pri ktorých by si možno najskôr potrebovala nabrať odvahu.

V Taliansku sa s espressom príliš nezdržujú

Predstava kávy ako hodinového vysedávania v kaviarni rozhodne neplatí všade. V Taliansku je bežné zastaviť sa pri bare, objednať si malé espresso a vypiť ho prakticky okamžite. Počas jedného dňa si ho Talian môže dopriať aj niekoľkokrát.

Nápoj sa podáva horúci, približne pri 65 stupňoch, a malé množstvo umožňuje vypiť ho pokojne na jeden dúšok.

Samostatnou kapitolou je cappuccino. Hoci u nás si ho bez problémov objednáme aj popoludní, Taliani si mliečne kávy tradične spájajú predovšetkým s raňajkami. Objednať si cappuccino po jedenástej preto nie je práve typickým miestnym zvykom.

Z tureckej kávy sa dá „čítať“ budúcnosť

Pri tureckej káve sa všetko nekončí posledným dúškom. Pripravuje sa z veľmi jemne pomletých zŕn v malej nádobe známej ako džezva a káva sa následne nefiltruje. V šálke preto zostáva výrazná vrstva usadeniny.

zdroj: Pexels/Diego Silveira

Práve tá sa stala súčasťou tradície veštenia. Po dopití sa šálka otočí hore dnom a po jej vychladnutí sa sledujú obrazce, ktoré usadenina vytvorila na stenách. Tie sa následne symbolicky interpretujú a majú naznačovať, čo človeka čaká.

Nejde pritom iba o turistickú zaujímavosť. Kultúra a tradícia tureckej kávy sa dostala aj na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vo Fínsku môže na dne čakať syr

Ak si pod kávou predstavíš espresso, mlieko alebo maximálne sirup, fínska verzia ťa môže prekvapiť. Najmä na severe krajiny a v Laponsku sa možno stretnúť s kombináciou kávy a syra juustoleipä, ktorého názov sa prekladá ako „syrový chlieb“.

Kúsky syra sa vložia priamo do šálky a zalejú horúcou kávou. Teplom zmäknú a nasiaknu časť nápoja. Výsledkom tak nie je iba ochutená káva – syr sa po vypití môže zjesť a celý rituál pripomína spojenie nápoja s jednoduchým dezertom.

zdroj: Pexels/Kateryna Cherniavska

Vietnamská káva vznikla aj vďaka nedostatku mlieka

Úplne iným smerom sa vybrali vo Vietname. Slávna vaječná káva, známa ako cà phê trứng, vznikla v Hanoji v období, keď bol nedostatok čerstvého mlieka.

Nguyen Van Giang preto siahol po vaječnom žĺtku, ktorý vyšľahal s kondenzovaným mliekom. Hustá sladká pena sa spojila so silnou kávou a z praktickej náhrady sa postupne stala miestna špecialita.

Výsledný nápoj má od klasickej kávy s mliekom poriadne ďaleko. Vďaka hustej konzistencii a sladkosti môže pripomínať skôr tekutý dezert než ranné espresso.

Japonci ukazujú úplne opačné tempo

Ak talianske espresso predstavuje rýchlosť, japonský prístup k filtrovanej káve môže stáť na opačnej strane. Pri ručnom prelievaní nejde iba o výsledok v šálke, ale aj o samotný proces.

zdroj: Pexels/Porapak Apichodilok

Horúca voda s teplotou približne 92 až 96 stupňov sa pomaly nalieva na čerstvo pomleté zrná. Kontroluje sa množstvo vody, čas aj spôsob prelievania a celý proces trvá niekoľko minút.

Takáto príprava môže zvýrazniť jemnejšie chuťové vlastnosti kávy, napríklad ovocné či kvetinové tóny. Z rannej dávky kofeínu sa tak stáva chvíľa, pri ktorej sa oplatí na pár minút spomaliť.

Mení sa aj to, čo od kávy očakávajú Slováci

Kávová kultúra sa neposúva iba v zahraničí. Kým kedysi bola dobrá káva pre mnohých najmä synonymom silnej a horkej chuti, dnes sa časť zákazníkov zaujíma aj o to, odkiaľ zrná pochádzajú, akou metódou boli spracované alebo prečo v šálke rozoznávajú ovocné tóny.

Peter Szabó, zakladateľ pražiarne Coffeein a víťaz Slovak Roasting Masters 2025, si túto zmenu všimol priamo pri zákazníkoch. „Kedysi sa nás zákazníci pýtali, ktorá káva je najsilnejšia. Dnes sa pýtajú, z ktorej farmy pochádza a prečo v nej cítia jahody alebo marhule,“ hovorí.

zdroj: Pexels/Nour Alhoda

To, čo je dnes v ponuke mnohých pražiarní bežné, ešte nedávno zaujímalo predovšetkým úzky okruh kávových nadšencov.

„Keď sme začínali, väčšina ľudí riešila najmä to, aby bola káva silná a horká. Pôvod kávy, odroda či spôsob spracovania boli témy, ktoré poznalo len veľmi úzke nadšenecké publikum,“ opisuje Peter Szabó.

Jedna šálka, množstvo úplne odlišných rituálov

Káva tak nemusí znamenať iba rýchlu dávku kofeínu pred odchodom do práce. V jednej krajine ju vypijú postojačky za pár sekúnd, inde do nej ponoria syr, vyšľahajú k nej žĺtok alebo po dopití skúmajú obrazce na dne šálky.

Práve Medzinárodný deň kávy môže byť dobrou príležitosťou vystúpiť zo zaužívanej rutiny. Nemusíš pritom hneď hádzať syr do svojho ranného espressa. Niekedy stačí vyskúšať inú prípravu či zrná a zistiť, že aj nápoj, ktorý piješ každý deň, môže chutiť úplne inak.

Zdroj: Tlačová správa; International Coffee Organization; Lonely Planet; Peter Szabó, zakladateľ pražiarne Coffeein