Konečne som sa rozhodla, že zatvorím kapitolu o tomto bolestivom vzťahu.
Naozaj som unavená z tvojich hier. Som unavená z toho, že ak ťa niekto prestane baviť, prídeš za mnou. Som unavená z toho, že som tvoja náplasť na zlomené ego. Že som len niekto, koho využiješ a zlomíš mi srdce.
Nie je to jednoduché – nechať ťa ísť. Myslím si, že áno, ale nie je to pravda. Spomienky sú ešte stále živé, bolestivé a rany z môjho zlomeného srdca sa nestihli zaceliť. No keď sa obzriem za seba, uvedomím si ako veľa času prešlo a ešte stále máš miesto v mojom živote.
Teraz prišiel ten čas, kedy ti hovorím skutočne zbohom. Kedy na teba nebudem myslieť pri rannej káve, kedy zabudnem na to, ako si ju pil a aký si bol pri tom neodolateľný. Kedy zabudnem na to, že si ma čakal vždy v piatok po prednáškach s čokoládou.
Kedy vyhodím všetky darčeky od teba, pretože všetky tie veci, mi pripomínajú tvoju lásku, ktorú už teraz nemám. Kedy vymažem naše fotky, na ktorých sme sa usmievali a boli sme zamilovaní. Teraz prišiel ten čas, kedy vymažem z mobilu playlist našich obľúbených pesničiek. Kedy mi tie pesničky už nebudú pripomínať teba. Teraz je ten čas, kedy tvoje tričká v mojej skrini zapadnú prachom a už ich nikdy nevytiahnem. Aj keď tam vždy budú.
