V poslednej dobe som až príliš rozmýšľala, čo som spravila zle. Prečo sa to tak dovrzalo. Cítim, že sa to všetko končí. Nechápala som, čo som spravila zle. Dávala som vinu len na seba. Vždy to tak bolo, ale v tentokrát nie. Už som to pochopila.
Včera v noci som si pozerala naše spoločné fotky. Nejdem tvrdiť, že mi pritom nespadla ani jedna slza. Bolo ich dosť. Chýba mi to, chýbaš mi ty. Alebo skôr tvoje staré ja.
Pamätáš si na deň 31.8.? Áno, to je ten deň, kedy sme spolu boli do noci a potom každý jeden ďalší deň. Rozumeli sme si. Mali sme spoločné názory, spolu sme všetko riešili. Tak prečo sa to všetko postupne začalo meniť? Prečo už nedokážeme nájsť spoločnú tému?
Nebola chyba len vo mne, ale hlavne v tebe. Zmenil si sa. Tá partia, s ktorou si začal bývať každý deň ťa zmenia. Začal si sa správať ako oni. Verila som, že máš svoj vlastný rozum, že ťa nikto len tak neovplyvní. Ale tak moc som sa mýlila. S kým si, taký si.
