Tento jav prichádza bez hádok a páry ho považujú za normálny: Dokáže zničiť dlhodobý vzťah

Chronický pracovný stres môže ticho ohrozovať každý vzťah. Vyčerpaný nervový systém presmeruje energiu na povinnosti a riešenie problémov, čo znižuje schopnosť empatie, emočnej dostupnosti a kvalitnej komunikácie.

Psychologička Mgr. Ingrid Molnárová z online poradne MOJRA.sk upozorňuje, že dlhodobý stres súvisí so zhoršenou spokojnosťou vo vzťahoch a vyšším rizikom emocionálneho odcudzenia. Rovnako to potvrdzuje aj zahraničná štúdia publikovaná v BMC Public Health, ktorá ukázala, že chronický stres negatívne ovplyvňuje kvalitu partnerského života.

Pracovný stres a únava sú dnes bežnou súčasťou života mnohých párov. Ak je človek vystavený chronickému tlaku, jeho nervový systém ostáva vo zvýšenej aktivácii, čo vedie k úpadku empatie, zhoršenej emočnej regulácii a klesajúcej schopnosti byť partnerovi emočne dostupná. V takom stave môže začať vnímať vzdialenosť a nezáujem, aj keď ide skôr o následok vyčerpania, než o nedostatok citu.

Ako vplýva pracovný stres a únava na partnerský vzťah?

Podľa štúdií je vysoká miera stresu spojená s vyššou psychologickou záťažou a nižšou spokojnosťou vo vzťahu. Kvalita partnerstva môže dokonca pôsobiť ako ochranný faktor proti negatívnym dôsledkom stresu.

„Ak je človek vystavený chronickému tlaku, tak nervový systém zostáva v stave zvýšenej aktivácie. To znamená, že psychická energia je smerovaná prednostne na zvládanie povinností a problémov. V takomto stave prirodzene klesá schopnosť empatie, porozumenia a emočnej dostupnosti, ktoré sú pre vzťah nevyhnutné,“ uvádza psychologička.

„Partner môže mať pocit, že o neho druhý stratil záujem, hoci v skutočnosti ide o dôsledok vyčerpania, nie o nedostatok citu. Únava zároveň oslabuje schopnosť regulovať emócie. Človek reaguje impulzívnejšie, je citlivejší na kritiku a menej tolerantný voči odlišnostiam. Konflikty sa potom buď eskalujú rýchlejšie, alebo sa naopak odsúvajú a potláčajú, čo vedie k hromadeniu napätia,“ pokračuje.

„Psychologicky dochádza k tomu, že vzťah prestáva plniť svoju stabilizačnú funkciu a začína byť vnímaný ako ďalší zdroj záťaže. Ak sa pracovný stres dlhodobo neprenáša do vedomého spracovania vo vzťahu, môže výrazne prispieť k postupnému emočnému odcudzeniu medzi partnermi,“ dodáva ešte.

zdroj: Pexels/MART PRODUCTION

Sú tieto zvyky normálne?

V mnohých vzťahoch sa časom začínajú prejavovať nenápadné zmeny v komunikácii a blízkosti partnerov. Intenzita rozhovorov klesá, zdieľanie pocitov ustupuje do úzadia a bežná rutina prekrýva prejavy intimity, ktoré boli na začiatku vzťahu samozrejmosťou. Takéto správanie si často ľudia vysvetľujú ako „normálne“, hoci môže viesť k postupnému emocionálnemu odstupu a pocitu osamelosti.

„Najčastejšie si ľudia ako ,normálny‘ vysvetľujú emocionálny odstup a postupné vytrácanie sa hlbšej komunikácie zo vzťahu. V mnohých pároch sa časom vytvorí presvedčenie, že intenzívne rozhovory, zdieľanie pocitov či prejavy blízkosti patria len k začiatkom vzťahu. Neskôr ich prirodzene nahrádza rutina,“ začína odborníčka.