Takto žijeme dnes my, mladí. Je to s nami naozaj až také zlé?

Takto žijeme dnes my, mladí. Je to s nami naozaj až také zlé? 

Je to také, aké si to urobíme. Dnes nás príliš ovplyvňuje technika, riešime lajky, pozeráme videá, komentujeme, sledujeme životy druhých. Je to s nami naozaj až také zlé alebo je to len bublina, ktorá je vytvorená dnešnou spoločnosťou?

Sme zmätení a často nevieme, čo chceme. Priveľa o seba dbáme, sme až príliš individuálni. Žijeme v komplikovanom svete, v ktorom je ťažké sa vyznať. Máme veľa možností, spoznávame nových ľudí, môžeme byť zajtra na opačnom konci sveta a potom máme niekedy chaos, pretože nevieme, čo chceme.

Začíname hneď panikáriť, keď zistíme, že má niekto o nás záujem. Premýšľame, či je to v poriadku, či to nenaruší náš život a často usúdime, že si chceme ešte užívať život a na lásku máme ešte čas. Znamená to, že sme sebecká generácia?

Asi áno, no je ťažké povedať, či je to v poriadku. Áno, samozrejme, nie je to dokonalé, no nikdy sme nemali taký blahobyt a nikdy sme nemali také možnosti. Ak sa ti niečo nepáči, môžeš to zmeniť, odcestovať, si slobodná a nikto ťa nemôže držať.

zdroj: unsplash.com

„Keď som mal 5 rokov, mamička mi povedala, že kľúčom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma spýtala, čím chcem byť, keď vyrastiem. Povedal som „šťastný“. Povedala mi, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu.“ — John Lennon

Všetci hľadáme len šťastie a chceme byť spokojní. Chceme byť milovaní a chceme sa mať dobre tak, ako to chcela každá generácia. Áno, sme trochu viac materialistickí, no chceme si dopriať a užiť si život. Áno, sme trochu zmätení, odchádzame, prichádzame, no snažíme sa najlepšie, ako vieme. Máme čo ešte dobiehať, no náš život je vlastne skvelý.

Je to naozaj s nami až tak zlé? Nie, len sme skrátka iní ako naši rodičia. No nie sme zlí, len občas robíme chybné rozhodnutia v živote alebo v láske. No snažíme sa. Život však nie je jednoduchý a má pre nás pripravených ešte veľa ťažkých, no i pekných príležitostí.