A práve to ma desí najviac. Že som stratila niekoho, kto dal môjmu životu zmysel. Kto okrem mojich očí rozosmial aj moje srdce. A kto mi ukázal, že aká môže byť láska krásna. Nechcem si to pripustiť. Neviem, či sa vôbec dokážem niekedy zmieriť s tým, že si ma navždy opustil. Ty, ktorý si mi dal všetko, často dokonca aj viac ako si mohol. Desí ma pomyslenie, že som prišla o niekoho, kto ma miloval tak nezištne, a tak úprimne… Až tak veľmi, že to bolo príliš na tento svet. Pre tento život.
elitedaily.com
Spolu sme sa niekoľkokrát dotkli hviezd. No nikdy mi ani nenapadlo, že ty na jednej z nich tak skoro ostaneš. Na hviezde, z ktorej na mňa teraz dávaš pozor a určite sa usmievaš. Hoci ja mám oči v slzách. Hoci ja som tu ostala úplne sama. V prázdnom byte. V prázdnej posteli. Sama. Bez teba. Iba so spomienkami. No tie mi ale našťastie nikto nemôže vziať.
Nikto mi nikdy nevezme chvíle, ktoré sme spolu strávili. Tie chvíle, počas ktorých sme sa spolu smiali na hlúpych vtipoch a hádzali po sebe oriešky v snahe trafiť sa jeden druhému do úst. Tie chvíle, keď sme sa v daždi naháňali pred domom a potom sme si celí premočení ľahli do postele. Keď si si zobral svoju gitaru a spieval Šmolkov. Keď si ma v škole prekvapil kyticou ruží, a keď si pri našom prvom stretnutí pred všetkými vyhlásil, že si práve našiel matku svojich detí…
pexels.com
