Sme zvyknutí stále sa niekam ponáhľať. Náhlime sa za úspechom, peniazmi, za kariérou… Donekonečna hľadáme niekoho kto nás urobí šťastným, čakáme na ZLOM , ktorý ma prísť a náš život sa obráti k lepšiemu. Už už máme pocit, že to je to pravé šťastie no zrazu sa rozplynie.
Existuje niečo, čo nás urobí dokonalo a trvalo šťastnými ?
Áno aj nie.
Nečudujem sa, ak si ľudia myslia, že nie sú úplní. Že na život potrebujú niekoho, kto ich doplní. No to, čo sama necítiš, ti nikto nedá. Náš pocit nešťastia pochádza z mylnej mienky o tom, že sami nestačíme. Z toho, že nie sme dosť dobrí. Potrebujeme dosiahnuť isté ciele, nájsť si priateľa, skvelo zarábať, vypracovať sa, byť stále lepším ako iní a až tak sa dokážeme oceniť. Myslíme si, že nejaká hranica nás spraví šťastnými.
Nehovorím o tom, že mať víziu, chcieť niečo dosiahnuť alebo sa niekam dostať je zlé. To vôbec nie. Človek potrebuje niečo, čo ho motivuje. Avšak, nemali by sme prestať žiť a vravieť si, že teraz nie je čas užiť si život, že nemáme čas na to radovať sa, že skutočné šťastie príde až POTOM.
foto: weheartit.com
Radosť vychádza z vnútra. Je ukrytá hlboko v nás a kým to nepochopíme, nič vonkajšie nám ju nedá. Znie to ako klišé, ale šťastie si za peniaze nekúpiš. A „nekúpi“ ti ho ani nikto iný. Nemôžeš čakať, že raz príde deň a stretneš niekoho, kto ťa urobí šťastnou. Nepríde. Minimálne nie, ak šťastná nebudeš ty sama.
