
Na túto tému bolo napísaných veľmi veľa článkov. Napriek tomu si myslím, že táto téma ešte nie je vyčerpaná. Deti, ktoré prežili tisícročie. Veľa sa hovorí o tom, že sme drzí a skazení. Nepoznačili nás rôzne politické režimy ani vojna, a preto vraj nevieme pochopiť skutočné starosti. Máme k dispozícií rôzne výdobytky modernej doby, je náš život vďaka nim ľahší? Sme generácia, ktorá ostane žiť v stereotype alebo sa naozaj pokúsime niečo zmeniť?
Vo svete sa za jeho existenciu odohralo veľa zla. Vojny, vraždy, krádeže. Problémom je, že čím sú ľudia i technológie vyspelejšie, tým sú krutejšie a bolestivejšie. Rasizmus, šikana, diskriminácia. Boli tu bezpochyby i v minulosti, ale nie až v takej miere. Strach a hnev sú akýmsi motorom negativizmu. Kam sme sa to dostali, keď na telesnej umierajú deti. Malým deťom v obchode bez problémov predajú alkohol i cigarety. Keď muž, ktorý sa zastane ženy príde o život. Krádež bicykla pred budovou nemocnice? Rozčuľovanie sa v aute na ceste, keď ide auto pred nami 50 km/h tam, kde je to prikázaná rýchlosť? Tomu hovoríme pokrok? To sa musí pokrok v technike rovnať úbytku emočnej inteligencie?














