
Každá z nás ma svoje sny, ciele, plány. Chceme precestovať svet, písať, maľovať, tancovať, spievať, fotiť, tvoriť. Máme toľko ambícií a sme odhodlané odvážne nasledovať svoje sny. Až kým sa nedostavia ťažkosti a prekážky. A my máme pocit, že naše úsilie a tvrdá práca nikam nevedie. Iba márniš svoj čas! vykričíme svojmu odrazu v zrkadle.

Nie raz sa mi stalo, že som v slzách klesla na zem, nariekajúc nad svojou „neschopnosťou“. Pocit, že nie som dosť dobrá na to, čo robím, ma zožieral zvnútra.
Predstavovala som si ostatných ľudí, ktorí sa venujú rovnakej činnosti ako ja. Videla som výsledky ich práce a svoje chabé pokusy. Bolo mi zo seba smiešne a cítila som sa trápne. A vtedy sa dostavil ten moment – chcela som to vzdať. Vykašľať sa na všetko, zlikvidovať všetky dôkazy o svojich pokusoch, prestať míňať energiu a čas.












