Kamarátky, skvelá partiu a letné prázdniny. Dni ubiehali a sama som nevedela, kedy je pondelok a kedy nedeľa. Týždne sa zlievali a leto utekalo ako voda. No stačil jediný deň a všetko sa zmenilo. Klasický večer pri kofole s kamoškami úsmevy od ucha k uchu, a v tom vstúpil do baru nový objekt. Nikdy sme ho v našej dedine nevideli a nikto ho nepoznal. Dal sa do reči s čašníčkou, objednal si pivo, zapálil cigu a začal hádzať úsmevy na kamošku.
Tá mu úsmevy opätovala a už vtedy som vedela, že tento týpek nebude nič pre mňa. Dala mu telefónne číslo a tým to pre mňa zhaslo. Nezaujímal ma, veď sa páčil mojej kamoške a vôbec nebol môj typ. Nasledujúci večer mala kamoška narodky, a tak ho pozvala na oslavu. A on prišiel. Opekačka sa zvrtla, každý si našiel niekoho – aspoň na ten večer. Párikovanie bolo v jednom kole ale ja som nemala náladu na dotieravých chlapov. Chcela som byť sama, pretože minuloročný rozchod ma poznačil natoľko, že som si od chlapov jednoducho dala pauzu a držala si ich ďalej od tela. Istota je istota.
Sedela som pri ohni a v tom si ku mne prisadol Alex – kamoškin objekt. Nechcelo sa mi s ním viesť zdvorilostné reči a tak som ho odpálkovala. No chlapec sa nedal. Opýtala som si ho, či ho náhodou nezaujímala moja kamoška, no len sa zasmial a prstom mi ukázal na kamošku s iným chalanom.
Pozerali sme na hviezdy. Nepadlo ani slovo. Chytil ma za ruku, niečo sa v tom okamihu udialo. Nikdy som neverila v lásku na prvý pohľad no v tom okamihu som v ňu uverila. Usmial sa, nepotrebovali sme slová. Vychutnávali sme si daný moment, držali sa za ruky, dlane zohrievali naše srdcia. Nič viac som nepotrebovala.
