Rozmýšľaš vo vzťahu nad druhou šancou? Na to zabudni!

„Všetko sa dá, keď sa chce, ale keď to nejde, tak to nejde.“ Fakt, ktorý pobaví pri čítaní, ale trhá srdce pri prežívaní. Neidealizuj si svojho partnera, keď sú tvoje ružové okuliare lásky kvalitné.

Žiadna druhá šanca

Prechádzaš svojim dňom so zlomeným srdcom, hlavou sklonenou k zemi, mysľou zaneprázdnenou otázkou „prečo?“ a prázdnym žalúdkom, lebo fakt nemáš chuť jesť. Práve sa ti obrátil svet hore nohami. Tvoja láska, hrdosť a dôvera utrpela. Čo s tým? Nič. Naozaj.

Bolí to a aj bude, možno dlhšie a možno budeš o pár dní OK. Záleží od toho, ako sa k tomu postavíš, ale nad druhou šancou neuvažuj. Aj staré ľudové príslovie hovorí „dva razy do tej istej rieky nevstúpiš.“ A ak vstúpiš, nič nové tam nenájdeš. Logicky.

Nikto ti nebude vedieť zaručiť, ako dlho budeš veriť tomu, že sa zmení. Čo ti každý bude vedieť potvrdiť je, že to skôr či neskôr zistíš a bude to bolieť viac. Mala by si sa odnaučiť mať očakávania, lebo tie predurčujú sklamanie. Koľkokrát si čakala, že spraví to a tamto? Koľkokrát to tvoj bývalý urobil? Koľkokrát si z toho bola nešťastná? Už chápeš?

Nenechaj sa opäť nachytať

Nečakaj, že keď sa za tebou priplazí s tými krásnymi rečami, ktoré ti obalia srdiečko do bavlnky, tak to bude iné. Síce bude, ale len chvíľku, príliš krátku na to, aby stála za to. Hoci ti chýba ten dobre známy dotyk, vôňa, úsmev, uvedom si, že to skončilo pre nejaký dôvod.

Musíš vyrásť, naučiť sa niečo o sebe, o iných. Nepresviedčaj sa, že on sa musí zmeniť. Boli ste v tom dvaja. Zmeniť by si mala niečo aj ty. A po zmene budeš inak vyformovaná osoba, ktorá pravdepodobne nebude chcieť to, čo kedysi.

Druhá šanca je stagnácia. Ak dáš druhú šancu a oboch vás to spoločne ako partnerov posunie, gratulujem. No skôr než sa rozhodneš, zamysli sa nad tým, či ste sa obaja k tomu postavili spravodlivo, rozprávali ste sa a spoločne ste prišli k riešeniu alebo si len ty ustúpila, lebo sa nedokážeš vyrovnať s prázdnotou, ktorá ťa sprevádza?

zdroj: unsplash.com

Čas na zmenu

Je v poriadku plakať, kričať, utápať sa v smútku, posťažovať sa. Na to všetko máš právo. Nemusíš byť hneď silná. Nech to ale netrvá dlho, zotri si slzy z tváre a rozlúč sa s minulosťou. Odpusť a vykroč vpred, vždy ťa čaká len to, na čo si pripravená a čo dokážeš zvládnuť.

No tvárenie sa, že sa nič nestalo a akceptovanie správania, ktoré ti ubližuje, nie je tá správna cesta a nemusíš si tým stále prechádzať, ak to nechceš. Ak sa raz niečo skončilo, tak to skončiť malo. Teraz ti to možno nedáva zmysel a cítiš, že bolo tvojej osobe veľmi ublížené. Avšak verím, že časom zistíš, ako veľmi dôležité bolo, aby sa to stalo. A tak radšej investuj svoju energiu a daj šancu niekomu inému. Hoci aj sama sebe.