Rodičia robia túto chybu a potom sa čudujú, že ich deti nepočúvajú: Je to tak aj u vás?

Prečo deti neposlúchajú a čo sa za tým v skutočnosti skrýva? Podľa zahraničnej štúdie publikovanej v odbornom časopise Journal of Child Psychology and Psychiatry až približne 68 % rodičov uvádza, že sa pravidelne stretáva s problémovým správaním detí. Pritom nejde vždy o vedomú neposlušnosť.

Výchova detí patrí medzi najnáročnejšie úlohy, s ktorými sa rodičia stretávajú. Mnohé situácie dokážu vyvolať pochybnosti, frustráciu aj bezmocnosť. Najmä vtedy, keď máš pocit, že tvoje dieťa ťa jednoducho nepočúva.

Ako však vysvetľuje psychologička Mgr. Viera Škopová z online poradne MOJRA.sk exkluzívne pre Odzadu.sk, za týmto správaním sa často skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Pocit neposlušnosti totiž nemusí automaticky znamenať, že dieťa vedome ignoruje pravidlá alebo nerešpektuje autoritu. V mnohých prípadoch ide skôr o reakciu na neistotu, nejasné hranice alebo nedostatočne zrozumiteľnú komunikáciu zo strany rodiča. Dieťa sa len snaží zorientovať v situácii, ktorá preňho nie je úplne čitateľná.

Rodičia často hľadajú rýchle odpovede na to, prečo ich dieťa nereaguje podľa očakávaní, no realita býva oveľa komplexnejšia. Správanie detí je totiž úzko prepojené s emóciami, potrebami aj prostredím, v ktorom vyrastajú.

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako vzdor či ignorovanie, môže byť v skutočnosti signál, že dieťa niečo potrebuje, nerozumie situácii alebo sa snaží upútať pozornosť spôsobom, ktorý zatiaľ pozná.

Ak sa na správanie detí pozrieš z tohto uhla pohľadu, môžeš zistiť, že nejde o „zlé správanie“, ale o prirodzenú reakciu na prostredie. Aj preto sa čoraz viac hovorí o prístupe, ktorý kladie dôraz na pochopenie a rešpekt – viac si o ňom môžeš prečítať napríklad po kliknutí SEM.

zdroj: Pexels/MART PRODUCTION

Prečo majú rodičia často pocit, že ich deti neposlúchajú?

Tento pocit často vychádza najmä z neistoty na strane rodičov. Dieťa totiž veľmi citlivo vníma, keď si mama alebo otec v určitých situáciách nie sú istí. Rodičia sa môžu obávať, že urobia chybu, a preto pôsobia váhavo či nekonzistentne.

Práve v takýchto momentoch sa dieťa prirodzene snaží prevziať kontrolu, bez ohľadu na to, koľko má rokov. Či ide o malé dieťa alebo tínedžera, deti dokážu neistotu rodičov veľmi presne zachytiť.

„Je prirodzené, že sa potom snažia túto situáciu využiť. Skúšajú rôzne stratégie a taktiky, aby presadili svoju vôľu. Rodič sa následne môže ocitnúť v začarovanom kruhu, keď nadobudne pocit, že ho dieťa nepočúva alebo nerešpektuje,“ hovorí odborníčka.

zdroj: Pexels/Karolina Grabowska

„Je však dôležité rozlišovať medzi skutočnou neposlušnosťou, ignoranciou a situáciami, keď dieťa len reaguje na neistotu či nejednoznačné hranice zo strany rodiča,“ pokračuje.