Voda, slnko, párty a dlhé noci plné zábavy. Všetko nejak rýchlo uteká v poslednej dobe. Skúsme sa zastaviť a vychutnať si prítomný okamih, predsa je len jeden. V uponáhľanom svete je občas fajn so všetkým spomaliť a užívať si to ticho, tú nádheru okolo nás.
Prítomný okamih je to jediné čo máme a nik nám to nemôže zobrať. Chcem vám povedať o mojich rodičoch a ich letnej, a vtedy ešte detskej láske.
Moja mama nastúpila do 2 ročníka na základnú školu k tatinovi asi na posledné dva mesiace školy, takže skoro na začiatku leta. Vtedy nič netušiac malá Katka, ktorá bola plná strachu, že aké budú k nej ostatné deti ani len netušila ako moc jej tento jej malý krok zmení život. Po týždni v novej škole sa môj otec Jozef činil a pozval mamu do kina. Pamätáte si ? Klasické dedinské kino v kulturáku a jeden film asi tak na celý mesiac. Pozval ju na Soľ nad zlato. Nadišiel deň D (nedeľa) a môj ocko čakal mamu pred vstupom lenže ona neprišla… Keď som to počula prvýkrát bolo mi ho ľúto a asi aj do dnes mi ho ľúto je lenže aj tak to má šťastný koniec, nebojte.
Na druhý deň v škole sa jej spýtal prečo a nejak si to vysvetlili. Odvtedy, sľuby plnili a stretávali sa ako kamaráti stále. Môj ocko nosil maminke učebnice a ona mu za to dala desiatu, ktorú s láskou pripravila navyše aj pre neho. Blížil sa koniec 8 ročníka takže koniec základnej školy. Cesty mojich rodičov už nepokračovali spolu do škôl, bohužiaľ. Nevadí, ocko spravil všetko preto aby to ostalo v tom najlepšom. Na konci 8 ročníka dostala maminka prvú pusu a začali spolu niečo ako chodiť. Môj otec odišiel na internát, a mama ostala v dedine na strednú len dochádzala. Každý piatok ocina čakala na stanici a každú nedeľu ho odprevádzala.
