Nebolo to ani o jednom z nás. Nebolo to o nikom z nás. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Ľudia prichádzajú, odchádzajú. Strácajú sa, vracajú sa, prosia a ďakujú…
Sme v jednom kolotoči, s každým, kto nám príde do cesty a my jemu. Lebo dobrý pocit mi niekedy nestačí a potrebujem viac. Ty potrebuješ niekedy menej, ja viac. A sú dni, kedy je to naopak. Lenže nie vždy to vieme. A to, že to po tých rokoch nevieme rozoznať svedčí o tom, ako málo sme sa rozprávali.
Nevedeli sme sa porozprávať. Prebrať určité veci, povedať si, čo sa nám nepáči, čo je dobré, čo sme si vzájomne schopní tolerovať. Kde je tá miera, kedy ešte odpustíme bez problémov a kedy o odpustení ani len nechceme počuť. To, čo sme si vzájomne spôsobili sa nedá len tak vymazať. Snažil si sa, viem to. Ale to nestačilo, nebolo to dosť, aby som to bola schopná prijať bez námietok. Možno si robil všetko, čo bolo v tvojich silách, lenže ja som potrebovala viac. Vo všetkom.
