Prestaň sa trápiť nad tým čo bolo

Úplne rozumiem, že si znechutená. Točíš sa okolo metódy „pokus-omyl“, čo samozrejme nebolo tvojím zámerom. Si si však vedomá toho, že ty osobne nie si tá čo určuje pravidlá nakoľko ide o vyššiu silu. Mala by si prestať. Toľko času, úsilia a energie, ktorú investuješ do vecí, ktoré nedokážeš zmeniť ti zrážajú kolená. Bolí to, je to prirodzený jav. Aspoň vieš, že máš srdce na správnom mieste a je to zároveň dôkazom toho, že slová a činy, ktoré si vykonala boli založené na pravde a nie na chvíľkovej slabosti.

Nedovoľ mu aby ovplyvňoval tvoj život. Už vôbec nie teraz, keď už ani nie je jeho súčasťou. Spomeň si kým si bola predtým, než sa prehnal tvojím životom ako hurikán. Rýchly a zdrvujúci prinášajúci občasný vánok nádeje a radosti. Bola si silnou odhodlanou a vytrvalou osobnosťou. Hrdo si nosila svoju korunu. Počúvaš to často však? Je to klišé, pochopiteľne. Povie ti to každý ale v podstate je to holý fakt.

Nie je to len otrepaná fráza akou zahriať tvoje srdce a ulahodiť pocitom zúfalstva. Ver či nie, trápia sa všetci. Aj keď to mnohokrát nevidíš. Kryjú to pretože majú dojem, že niečo cítiť voči druhej osobe, vedieť uprednostniť potreby iných pred tie vlastné je slabosť ,no nie je to tak. Práve to je prejavom skutočnej sily. On patrí medzi nich. Možno si to všetko ešte neuvedomuje ale na každého raz príde. O to väčšia rana to bude keď pochopí, že už je neskoro. Neskoro na snahu, zmenu, prosbu. 

zdroj: pexels.com

Občas ťa premkne pocit, že si slabá, mäkká, že ho vezmeš späť keď sa bude chcieť vrátiť. To sa nestane, pretože všetko časom pochopíš. Tvoje rozhodnutie nechať to tak ti bude dávať omnoho väčší zmysel. Uvedomíš si, že to nie je to, čo chceš.

Pýtaš sa ako si môžem byť taká istá? Pretože aj napriek ospravedlneniu, ktoré nezačuješ vždy od všetkých, aký to má zmysel? Aký zmysel má ospravedlnenie bez zmeny? „Prepáč ale ublížim ti znovu?“ Na kilometre cítiť jeho ľútosť, pomyslíš si s iróniou. Moment kedy sa musíš vzdať človeka, ktorého miluješ len skrz toho, že on sa vzdal teba je hrozný, nepopierateľne. Musíš si však uvedomiť, že odo dňa čo od teba pyšne odkráčal bez akéhokoľvek rozumného vysvetlenia si po prvýkrát stretla samú seba v plnej kráse.

Tá osoba sa ti páči, priznaj si to! Sympatizuješ s tou emancipovanou samostatnou ženou plnou entuziazmu z druhej strany zrkadla i keď občas sa na teba díva cez slzy. Drž sa jej. Nedovoľ aby tá žena znovu padla na kolená. Ty nie si tá, čo má pokľaknúť. Nie si na to stavaná a nie je to tvojou prirodzenosťou. Jedného dňa príde človek, ktorý ti nedovolí klesnúť. Podrží ťa a ty už nikdy neokúsiš tú horkú chuť pádu. Všetko má svoj čas a aj napriek tomu, že to možno potrvá o niečo dlhšie, bude to stáť za to. Nie každý je tvoj ex.

Neznášaš samú seba pretože to pri ňom nedokážeš. Nevieš ho nenávidieť ale rozumiem tomu. Niet sa čo diviť. Nemôžeš predsa nenávidieť niekoho komu si predtým zložila k nohám celý svet a aj napriek tomu, že si denne odovzdávala maximum, stále si  s chuťou vedela tancovať, smiať sa a žiť. To je paradox lásky. Vezme ti všetko, vlastne to sama dobrovoľne obetuješ, ale zároveň ťa napĺňa dúškami radosti a kompenzuje ti tvoje straty. Ako bolo povedané: „Láska znamená zveriť druhej osobe nabitú zbraň s nádejou, že nikdy nevystrelí.“ Bola si plná nádeje a očakávaní pokým ten výstrel neprišiel. Zasiahol priamo. Stačil mu jeden náboj. Hovoríš si, že už nikdy nezopakuješ tú istú chybu, no ja ti vravím, že tú zbraň nabiješ ešte veľakrát a posunieš ju ďalej. 

zdroj: pexels.com

Neprikladaj si k tvári masku a neukazuj tým svetu niečo čo sama nechceš. Ukáž im seba. Skutočnú ženu s túžbami, ktorá je ochotná a odhodlaná si ich splniť. Kto nemá záujem stáť po tvojom boku a bojovať o ne s tebou, nemá mať pre teba tak vysokú cenu. Zlatko, on odišiel. Bola to jeho voľba, pri ktorej sa vzdal možnosti byť s tebou a tým nemáš trpieť ty. Nechaj ho ísť. Odľahne ti. Nedopĺňa ťa, nikoho takého nepotrebuješ len si to dookola nahrávaš do hlavy ako nejakú starú kazetu.

Na chvíľu sa zastav a pozri sa na seba. Od jeho odchodu to už je nejaký čas a ty stále kráčaš ďalej. Uchovávaš bolesť v srdci, no ideš vpred pretože vieš, že tak to má byť. Je úplne normálne na okamih podľahnúť emóciám, nechať ich aby vyšli na povrch. Nedávaj im však moc, ktorá bude určovať tvoju budúcnosť. Sú to spomienky, čo už samo vypovedá o minulosti. Bola krásna, bolestivá, neopakovateľná ale stále je to minulosť.

Nezmeníš ju, neopravíš a ani nevymažeš. Nechaj ju nech splynie a čerpaj z nej skúsenosti. To je jej zmyslom. Prežila si to všetko pretože si si tým mala prejsť. Malo ťa to niečo naučiť. Tým niečím je schopnosť milovať sa takú aká naozaj si, so svojimi chybami a nedokonalosťami pretože práve oni ťa robia dokonalou. Originálnou. Jedného dňa príde človek, ktorý bude milovať tvoje chyby, rešpektovať tvoje jazvy a s láskou s tebou kráčať tým nádherným obdobím, na ktoré máš práve zlosť. Životom.