Sú arogantní, nestabilní a predsa máme veľkú slabosť sa do nich zamilovať. A túto chybu robíme dookola a dookola. Čo stojí za tým, že si radšej vyberieme niekoho neskrotného, ako by sme si vychutnali pokojný život vedľa dobrého muža? Nuž, zrejme chceme dosiahnuť nedosiahnuteľné, alebo je za tým niečo oveľa oveľa oveľa hlbšie? Poďme pekne po poriadku!
Žena sa nenarodila preto, aby lovila, dobrým lovcom je bez akýchkoľvek pochýb opačné pohlavie, ktorým je vždy očarená. Paradoxne sa pri „nebezpečnom“ mužovi cíti bezpečne, avšak tu ide najmä o fakt, že žena chce skrotiť niečo, čo sa skrotiť nedá, alebo len veľmi ťažko. Lebo byť po boku zlého chlapa znamená u väčšiny žien niečo ako výzva. Možnosť, že takéhoto muža „prerobí“ na milujúceho a podporujúceho partnera plného nehy, je veľakrát motivácia, prečo sa s takýmto výkvetom stále stretáva.
Okrem typických charakteristických povahových čŕt majú „neposlušní“ chlapi aj podobné fyzické znaky. Tetovania, na prvý pohľad milý kukuč, upravené vlasy a ten úsmev, och môj bože… Tieto črty máme na mužoch rady, aj keď sú to zvyčajne črty záletníkov, či mužov nestálych vo vzťahu. Dobre vieme, že nie sme jediné, ktorým patria. Otázka teda znie, prečo ideme teda plnou čiarou vpred tam, kde nás čakajú len nervy a slzy a vlastne, kde láska ani nie je?
