
Poznáme sa už nejakú tú dobu. Váham písať tento text. Mala by som ti ho poslať osobne, ale nedokážem to ešte. Zatiaľ nie.
Stále mám milión myšlienok v hlave. Poslednú dobu si mi prejavoval náklonnosť, až som v tom bola nesvoja. Bol si iný, odhodlaný. Pýtal si sa ma veci, kde si mieril na náš spoločný život. Po rokoch som veľa pochopila.
Spočiatku som to brala ako zábavu. Mala som ťa rada, vždy som ťa túžila mať aspoň na chvíľu. Moja túžba sa vyplnila. Zrejme mi to hviezdy, ktoré milujem, priali. Po čase som sa musela rozhodnúť, či chcem v tom pokračovať a riskovať svoj vnútorný pokoj. Rozhodla som sa pre teba, aj keď som netušila, čo to po rokoch so mnou urobí. Nebrala som to vtedy tak vážne. Rada som s tebou trávila čas. Rada som ťa spoznávala, počúvala tvoj hlas, smiech.
Spočiatku to bola zábava. Vyraziť si niekam, stretnúť sa, porozprávať o ničom a zároveň o všetkom. Hovoriť o živote, tápať, … Potom to prišlo. Sny. S tebou a neskutočne veľa. Sny aj s tvojou rodinou. Miestami boli komické. Časom boli sny aj s inými ženami. Boli to obavy. Obavy, že ťa stratím. Obavy, že mi klameš, či niečo tajíš.













