Opýtal sa ma, či budem akceptovať to, že už nebudeme spolu. Vraj to nefunguje a on musí ísť ďalej. A tak tu teraz sedím sama, počúvam pesničky, ktoré kedysi patrili len nám dvom a píšem. O mne a o ňom.
Pravda je, že mi chýba. Chýba mi tak veľmi, že by som zniesla všetku bolesť na svete, ak by som vedela, že ho zajtra uvidím. Chýba mi tak veľmi, že ak by to bolo možné, minula by som všetky moje úspory na to, aby som nasadla na prvé lietadlo a mohla ho vidieť.
Viem, že sme boli rozdielni. Ja som bola zamilovaná, uvažovala som skôr citom. A on bol racionálny, veľmi praktický a hneď vedel všetko posúdiť. No napriek tomu sme sa stretli uprostred a navzájom sme sa milovali. Takže som sa čudovala, keď ma v ten osudný večer nechal ísť. Keď ma nechal stáť na chodníku a dívala som na jeho vzďaľujúci sa chrbát.
