
Pamätáš si na naše prvé spoločné ráno? Na moment, kedy sme sa po prvýkrát prebúdzali v objatí toho druhého, kedy slnko svietilo jasne, aj cez zastreté žalúzie, kedy úsmev pri prebúdzaní ukrýval nevypovedané tajomstvo. Bol to ten moment, kedy som cítila že som dostala druhú šancu na lásku. Cítila som sa milovaná, tebou. Verila som, že sme v sebe našli niečo výnimočné, špeciálne. Niečo, čo v nás väčšina bude chcieť zničiť, ale spoločne to dokážeme stráviť. Žiaril si spokojnosťou, láskou, nehou. Tá zamilovanosť medzi nami by sa dala krájať. Ale nedokázali sme si to priamo povedať. Zato naše oči a činy hovorili jasne.
Ako dni od našej prvej spoločnej noci ubiehali, začala som veriť, že to myslíš úprimne. Začala som premýšľať nad nami, nad tým, aké to bude, keď budeme tvoriť pár. Ale ako to už býva zvykom, v tom najlepšom sa niečo pokazí. A tento príbeh nebol výnimkou.












