
Naše stretnutie bolo náhodné. A možno najlepším možným riešením by bolo, keby sme pri tom aj zostali. Ale my sme chceli jeden od druhého jednoducho viac. A tak sme sa schádzali – rozchádzali a znova schádzali, až kým sme sa nerozišli úplne.
Chcela som ti dať všetko, dať ti seba. Svoju lásku, nehu, svoj život zdieľať spoločné s tebou. Nechcela som ti nasilu vnímať svoje návyky, svoje koníčky, priateľov, program, chcela som, aby si toto všetko zažil postupne. V čase, kedy budeš chcieť ty sám. Keď zatúžiš byť neoddeliteľnou súčasťou môjho života.
Ale nechcel si
Vadilo ti priveľa veci. Všetko začalo byť komplikované. Všetko sa ti zdalo ťažké, nereálne, … vraj sa ľúbime, ale nemôžeme byť spolu. Nechápala som tomu, robila som všetko preto, aby to bolo inak, strácala som sa v tebe neustále. Už som to nezvládala, nechcela som byť súčasťou „vzťahu“, ktorý berie vážne len jeden z nás. Snažila som sa utiecť, ale predsa som v tvojom objatí bola sputaná každý víkend.












