Dnešnú noc si mi chýbal zas o čosi viac ako predtým. Neviem či to bolo tým vínom alebo tým, že som si uvedomila, že noci strávené v klube nie sú všetko, a oplatí sa radšej sedieť doma s fľašou dobrého vína a knihou. Ale bol tam, ten pocit. Tá bolesť, kedy som vedela, že všetko na svete by som dala za to, mať ťa teraz pri sebe. Nikdy som sa necítila viac sama ako v tento večer. Chcela som kričať, chcela som dostať zo seba von všetky tie slová, ktoré som ti mala povedať. Chcela som všetky tie pocity dostať na povrch. Ale nešlo to. Bolo už príliš neskoro.
Ticho som ležala, plakala a premýšľala nad tebou. Nad nami, nad tým, kde sa stala chyba, kedy sme dovolili jeden druhému všetko medzi nami zničiť.
Všetko naokolo mi pripadalo cudzie a tak vzdialené. Toto nebol plán, ktorého som sa mala držať. Toto nebol život, ktorý som chcela žiť. Ale pochopila som to, takýto je môj život, život bez teba. Chlad, smútok, prázdnota. Hľadala som ťa všade. V každej novej osobe, ktorá vstúpila do môjho života. Ale nebol si tam. Ani kúsok teba, nikde a v ničom.
