Odborníci varujú: Títo Slováci majú najhoršie zuby, nájdeš sa medzi nimi aj ty alebo tvoje deti?
Lifestyle
Najnovšie údaje z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) poukazujú na výrazné rozdiely v stave chrupu detí naprieč Slovenskom. Zatiaľ čo tie z Bratislavského kraja sa podľa indexu orálneho zdravia môžu pochváliť najlepším stavom zubov, v Prešovskom a Žilinskom kraji je situácia omnoho horšia – kazom je postihnutý takmer každý druhý zub. Odborníci varujú, že ide o vážny problém, ktorému treba venovať okamžitú pozornosť.
Hoci štatistiky NCZI ukazujú, že ústne zdravie detí sa dlhodobo zlepšuje – u 12-ročných sa za posledných 15 rokov znížil index orálneho zdravia o 31 % – regionálne rozdiely zostávajú výrazné. Kým v Bratislave majú deti priemerne len 1,39 zuba postihnutého kazom či plombou, v Prešovskom a Žilinskom kraji je toto číslo viac než dvojnásobné.
„Zubný kaz nie je len o hygiene. Je odrazom sociálneho prostredia, životného štýlu a prístupu rodičov. V Bratislave majú deti lepší prístup k dentálnym hygienikom, zubným lekárom a osvetovým programom. V regiónoch, kde je stomatológ nedostatkový, sa preventívne prehliadky často odkladajú mesiace,“ upozorňuje zubný lekár Adam Slašťan zo zubnej kliniky Dr. Martin.
Prevencia ako luxus
Z údajov NCZI vyplýva, že preventívnu prehliadku u zubára absolvovalo v roku 2024 len 46,3 % Slovákov. Tento pokles sa podľa odborníkov prejavuje najmä mimo veľkých miest.
„Zatiaľ čo v Bratislave alebo Trnave si ľudia už osvojili návyk pravidelných kontrol a dentálnej hygieny, v menších mestách a obciach sa prevencia stále považuje za niečo navyše. Ak zub nebolí, nejdem k lekárovi – to je hlboko zakorenený prístup, ktorý musíme meniť,“ vysvetľuje zubný lekár.
Za „pokazené“ detské zuby môžu rodičia
Východné Slovensko zápasí s nedostatkom detských zubárov a dentálnych hygienikov. „Rodičia často cestujú desiatky kilometrov, aby vôbec našli dostupnú ambulanciu,“ dodáva odborník.
Podľa neho nejde o krátkodobý jav, ale o roky pretrvávajúci problém, na ktorom sa podpisuje obmedzená dostupnosť zubných lekárov, slabá prevencia, sociálno-ekonomické podmienky rodín aj chýbajúca osveta o dôležitosti správnej starostlivosti o chrup. Situácia si preto vyžaduje systematické vzdelávanie a zavedenie programov už v školách.
„Ak dieťa vyrastie v prostredí, kde je čistenie zubov, kontrola a dentálna hygiena samozrejmosťou, prenesie si tento návyk aj do dospelosti. A naopak, ak rodičia sami k zubárovi nechodia, deti ich správanie len kopírujú,“ hovorí zubný lekár.
Michaela Klein zo zubnej kliniky Dr. Martin a vedúca katedry dentálnej hygieny SZU upozorňuje, že za kazy detí môžu rodičia. „Genetické dedičstvo má na zdravie zubov len minimálny vplyv. To, čo si však v rodinách skutočne odovzdávame, sú zlozvyky. Rodič by mal dbať na vlastnú ústnu hygienu nielen preto, aby zabránil vertikálnemu prenosu baktérií napríklad pri bozkávaní, oblizovaní cmúľaní či lyžičky, ale aj preto, aby bol pre dieťa prirodzeným vzorom.“
Deti sa zlepšujú, rodičia zaostávajú
Paradoxom podľa odborníka je, že deti majú zdravšie zuby než ich rodičia. Môže za to pravidelná školská osveta a snaha pediatrických zubárov o skorú prevenciu. „Z detí sa stáva generácia, ktorá chápe, prečo si treba zuby chrániť. No rodičia, najmä v regiónoch, často prichádzajú do ambulancií až s pokročilými zápalmi či zubami vhodnými na extrakciu. To, čo deti získavajú v škole, doma strácajú,“ upozorňuje Adam Slašťan.
Zuby ako zrkadlo spoločnosti
Odborníci z kliniky Dr. Martin pripomínajú, že zdravie chrupu by nemalo byť otázkou miesta bydliska.
„Zubný kaz nie je len estetický problém, je to chronické infekčné ochorenie, ktoré môže ovplyvniť celé telo, od tráviaceho traktu až po srdcovo-cievny systém. Ak budeme rozdiely medzi regiónmi prehliadať, budeme mať aj rozdiely v zdraví populácie,“ hovorí Adam Slašťan.
Odborník pripomína, že dentálna hygiena by nemala byť luxusom. Prevencia je totiž vždy lacnejšia ako liečba. „Čistenie zubného kameňa a edukácia dieťaťa, ako si správne čistiť zuby, dokážu ušetriť roky bolesti aj peniaze,“ uzatvára.
Zdroj: Tlačová správa, Národné centrum zdravotníckych informácií, zubný lekár Adam Slašťan zo zubnej kliniky Dr. Martin, Michaela Klein zo zubnej kliniky Dr. Martin a vedúca katedry dentálnej hygieny SZU
