Objednávam ho k lekárom, kupujem darčeky jeho rodine: Už nevládzem žiť za dvoch

S priateľom som päť rokov a posledný rok čoraz častejšie premýšľam nad rozchodom. Nie preto, že by ma podvádzal alebo sa ku mne správal zle. Problém je úplne inde. Mám pocit, že už dávno nie som jeho partnerka, ale človek, ktorý mu organizuje celý život.

Ak máš príbeh, skúsenosť alebo názor, o ktorom by podľa teba mali vedieť aj ďalšie ženy, pošli nám svoj text do rubriky Z-Blog. Článok by mal mať minimálne 500 slov a poslať ho môžeš na e-mail [email protected].

Zo začiatku mi to prišlo normálne. Veď vo vzťahu si ľudia pomáhajú. Keď nestíhal zavolať zubárovi, objednala som ho. Keď potreboval niečo vybaviť na úrade, našla som mu všetky informácie. Postupne sa však z malej pomoci stala moja každodenná povinnosť.

Objednávam ho aj k lekárom

Dnes mám v kalendári jeho kontroly, termíny u lekára aj veci, ktoré musí zaplatiť. Keď ideme na dovolenku, všetko rezervujem ja. Ja kontrolujem doklady, kupujem poistenie, plánujem cestu a ešte mu pripomínam, čo si má zbaliť.

Dokonca kupujem darčeky jeho rodičom. Viem, kedy má jeho mama narodeniny, aké víno má rád jeho otec a čo treba priniesť na rodinnú oslavu. On väčšinou iba povie: „Ty vieš najlepšie, čo kúpiť.“

Najhoršie je, že som si na to zvykla. Automaticky premýšľam dva kroky dopredu za nás oboch. Keby som niečo prestala riešiť, pravdepodobne by sa to jednoducho nestalo. A presne to som nedávno skúsila.

zdroj: Pexels/Alex Koval

Jeden termín mi otvoril oči

Mal ísť na kontrolu k lekárovi. Termín mal zapísaný v mobile a ja som sa rozhodla, že mu ho tentoraz nepripomeniem. Je predsa dospelý človek a nemôže byť moja úloha kontrolovať, či príde k vlastnému lekárovi.

Samozrejme, zabudol.

Keď večer prišiel domov, prvá otázka bola: „Prečo si mi to nepripomenula?“ Myslela som si, že žartuje. Keď som mu povedala, že to bol jeho termín, iba pokrčil plecami a odpovedal: „Veď vieš, že ja na také veci nemám hlavu.“

Potom mi zavolala jeho mama

O pár dní mi telefonovala jeho mama a spýtala sa, prečo nebol na kontrole. Keď som povedala, že jednoducho zabudol, odpovedala mi: „Ale ty mu také veci vždy pripomínaš.“

V tej chvíli mi to celé došlo.

zdroj: Pexels / Pavel Danilyuk

Nielen môj priateľ, ale aj jeho rodina automaticky počíta s tým, že sa o všetko postarám ja. Akoby bol on dieťa a ja človek zodpovedný za to, aby jeho život fungoval.

Bojím sa, čo bude bezomňa

Keď premýšľam nad rozchodom, vždy mi napadne to isté. Kto mu bude pripomínať účty? Alebo kto ho objedná k lekárovi? Kto vybaví poistenie auta alebo kúpi darček jeho rodičom?

A potom si uvedomím, aké absurdné to je.

Nedávno som mu povedala, že už nevládzem stále všetko riešiť. Objal ma a s úsmevom povedal: „Bez teba by som asi nevedel fungovať.“

Možno to myslel ako kompliment. Mňa tá veta skôr vydesila.

Nechcem, aby ma niekto potreboval preto, že si nevie sám objednať lekára alebo zaplatiť účet. Chcem partnera, ktorý dokáže fungovať aj bezo mňa a so mnou je preto, že so mnou chce byť.

A možno už konečne začínam chápať, že keď odídem, nie je mojou povinnosťou riešiť, ako bude fungovať ďalej.

Autorka: Anonymná čitateľka