Mnou milovaný,
asi nie je správne žiadať ťa, nech na mňa počkáš a nevyužiješ príležitosť byť s niekým novým, keď máš pred sebou toľko možností. Si to síce ty, kto odišiel ale nech sa stane čokoľvek budem aj tak veriť v nás dvoch. Vieš, že je medzi nami veľmi silné puto. Neexistujú slová, ktorými by sa dala opísať moja láska k tebe a to ako sa pri tebe cítim. Keď sa smeješ na mojich detinských radostiach. Keď si na obed kúpime čokoládu a chipsy. Keď ma vezmeš do náručia a ja sa cítim akoby som bola v tom najbezpečnejšom prístave. Si mojím domovom. Nikdy som sa necítila tak ako s tebou. Nechýbaš mi, pretože tu zostanem sama alebo preto, že by sa o mňa nemal kto postarať. Chýbaš mi jednoducho ty. Vráť sa mi už domkov.
Viem že je odo mňa sebecké žiadať,aby si svoje dotyky, bozky, lásku a všetko nevenoval inej. Je sebecké, aby som žiadala aby si na mňa aspoň občas myslel. No nemôžem si pomôcť. Musím ti to povedať. Nedokážem si ťa predstaviť s niekým iným. Jediné v čo dúfam je, že keď sa vrátiš, budeš cítiť rovnaké puto ako pred odchodom. Mal si možnosť a ty si ju využil. Si skrátka dobrodruh, máš to po rodičoch. Možno si len potrebuješ uvedomiť, že všetko to, čo si chcel máš doma a možno naopak… Čaká ťa tam niekto lepší. Vždy sa budem cítiť zvláštne za to, že si odišiel, ale uvedomujem si, aké úžasné možnosti sa ti ponúkajú. Neustále na teba myslím a prehrávam si všetky tie krásne chvíle. Pri každej z nich som cítila ako veľmi sa ľúbime. Nedokážem zniesť myšlienku, že by som ťa stratila úplne. Proste nie!
